Napríklad stanica je položená toľko a toľko míľ od nejakého iného bodu. V dnešnom poňatí pošta tvorí zariadenie, ktorým štát zabezpečuje príjem, dopravu a doručovanie správ, listových zásielok, balíkov, novín a časopisov, peňazí a iné služby. V minulosti zahrňovala aj dopravu osôb.

Históriu pôšt a poštovej činnosti môžeme rozdeliť do troch období: prvé obdobie sa datuje od vzniku ľudskej spoločnosti až do 9. storočia nášho letopočtu. Druhé obdobie siaha až do konca stredoveku a feudalizmu a tretie zaberá celý novovek až dodnes.

V staroveku neboli žiadne súkromné zásielky, iba vladárov a vysokých vojenských hodnostárov. Ich dopravu zabezpečovali peší poslovia a postupne aj poslovia na koňoch. Každý staroveký štát si vytvoril svoj systém poštovej služby. Napríklad už v roku 2058 pr. Kr. v Asýrii posol vládcu Stabrobata pred začatím boja poslal list kráľovnej Semiramis, v ktorom jej prisahal, že ak zvíťazí, dá ju pribiť na kríž. V starom Egypte sa zachoval úryvok, ako sa sťažoval posol na svoje útrapy, ktoré naňho čakajú zo strany ázijských kmeňov a zvierat pri výkone svojej práce.

V Perzii bola dobrá organizácie poštových služieb už v staroveku. V krajine mali vybudované dobré a dlhé cesty so stanicami, po ktorých peší poslovia alebo poslovia na koňoch roznášali správy po celej ríši. Podobne v Číne a Japonsku. Takýmto peším poslom bol napr. aj Marco Polo. V Japonsku na stanovenej trase bežali spolu dvaja poslovia vedľa seba pre prípad, keby jedného z nich postihla nejaká nehoda, aby druhý ešte dobehol na najbližšiu stanicu. Každý posol mal v ruke zvonec a na znamenia sa mu museli ostatní na ceste vyhnúť. Listy Japonci prepravovali v drevených skrinkách. Pre svoju prácu poslovia využívali aj vejáre, na ktorých mali uvedené najpotrebnejšie údaje o ceste. Poslov v tom čase mali všetky väčšie mestá.

V Peru sa pri zasielaní správ používalo uzlové písmo. Bol to krátky povraz, na ktorom boli umiestnené rôzne remienky. Rozlišovali sa farbou, spôsobom pletenia a uzlami. Takto poslovia prinášali správy o počte zvierat, množstve soli, počte bojovníkov v akej výzbroji a pod. Peruánci mali dobrý systém organizácie poštovej služby. Napríklad: Prvý posol bežal so správou do najbližšej stanice. Tam sa pridal k nemu druhý posol, ktorému ten prvý po ceste odovzdal správu. Spolu bežali až dovtedy, dokiaľ si ju ten druhý posol dokázal zapamätať. Potom prvý posol bežal ešte do najbližšej stanice a k druhému sa pripojil ďalší posol a celá činnosť sa opakovala. Uzlové písmo používali aj Indiáni na svojom odeve.

V starom Grécku sa pre dopravu správ a listových zásielok vo veľkej miere využívala vodná preprava. Dopravu po súši zabezpečovali peší poslovia. Grécko malo vyspelú kultúru a malo vybudované kvalitné cesty s dobrým označením pre náboženské, vojenské a obchodné účely. Listy posielali v paliciach a prenášali ich peší poslovia, špecializovaní na krátke a väčšie vzdialenosti. V paliciach bol navinutý zvitok papiera so správou. Zvitok obdržal príjemca, ktorý ho potom navinul na presne podobnú hrúbku palice. Ináč by správa bola len zmesou nevylúštených písmen. Takýmto peším poslom v Grécku bol napr. Deinosthenes, ktorý z Atén do Lakedaimonu ubehol 225 km za 24 hodín. Iný príklad bol známy ako posol zvestoval správu o víťazstve pri Maratóne.

Zo všetkých doposiaľ spomínaných systémov starovekej pošty bol najprepracovanejší spôsob zasielania správ a postupne aj prepravy osôb v Rímskej ríši. O tom sa dočítate o týždeň.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.