áut sa dali lavice a cestovalo sa. Železničná trať sa opravovala a tak pri začiatku najvyššej súťaže sa už mohlo cestovať vlakom. O tom, že to bolo cestovanie strašné a dlhé, na drevených sedadlách, v preplnených vlakoch, keď z Košíc denne smerom na Prahu a späť premával len jediný spoj, nebolo ničím príjemným.
Po rozdelení klubov do dvoch skupín boli slovenské kluby dané po 3 do každej skupiny, na čele ktorých boli pražské kluby. AC Sparta v A skupine a SK Slavia Praha v skupine B. Zo slovenských mužstiev boli v A skupine ŠK Bratislava, ŠK Žilina a ŠK Baťovany, v B skupine ŠK Jednota Košice, TŠS Trnava a Sparta Považská Bystrica. V skupine bolo 10 účastníkov, z ktorých po skončení ročníka 1945/1946 zostúpili do nižších súťaží 4 mužstvá. Bolo to dobre vymyslené najmä na úkor slovenských mužstiev, z ktorých hneď v prvom ročníku vypadli Baťovany, Trnava a Považská Bystrica.
K prvému ligovému zápasu cestovali košickí futbalisti do Brna proti slávnemu klubu SK Židenice. Po strastiplnej ceste 15 hodín vlakom - vítalo mužstvo Košíc skoro 40 000 divákov. Zápas začal slávnostným privítaním, na ktoré odpovedal vedúci výpravy hostí MUDr. Opatrný a po jeho prejave skandoval celý štadión "NECH ŽIJÚ SLOVÁCI". Bolo to nielen krásne, ale aj dojímavé privítanie a mohlo sa začať. I keď sme prehrávali 0:1, hrali sme vyrovnanú partiu a pred koncom prvého polčasu som hlavou vyrovnal a dal za Košice v histórii prvý gól v lige. Aj druhý polčas bol vyrovnaný, no do 20. minúty sa nám zranili dvaja kľúčoví hráči kapitán Klimek a Nepko. Vtedy sa nedalo striedať a naše oslabenie domáci dokonale využili a do konca zápasu nám za 25 minút nasúkali 7 gólov a zvíťazili 8:1 (1:1). Z ihriska sme odchádzali s dlhým nosom a veľmi smutní, i keď nás diváci odprevádzali do šatne potleskom. Vedenie klubu po tejto porážke zacítilo, že je zle a mužstvo je nutné posilniť. Už na najbližší zápas proti TŠS Trnava doma získalo výborného reprezentanta Slovenska Fera Vysockého z Levoče, o ktorom sa až po zápase zistilo, že je slepým na jedno oko, ktoré stratil v nejakej šarvátke a tak to bol - i keď dal jeden gól - jeho prvý a posledný zápas v drese JEDNOTY. Tento zápas sme začali veľmi zle a po prvom polčase, ktorý sme prehrali 1:3, sme v šatni sedeli so zvesenými hlavami. Silnou vôľou po víťazstve sme v druhom polčase obrátili výsledok a zápas vyhrali 4:3 (1:3). Vedenie však v priebehu týždňa získalo dvoch vynikajúcich futbalistov. Ladislav Papp a Cebek Čančinov prišli posilniť mužstvo z Užhorodu a domov sa vrátil stredný záložník Rudolf "Puro" Zibrinyi. Takto posilnení sme cestovali na náš prvý zápas do Prahy proti SK Viktoria Žižkov. Domáci nás čakali s autobusom a odviezli nás do Sokolovne, kde na našu počesť usporiadali tanečnú zábavu a pripravili nám výbornú večeru. Vítal nás transparent "VÍTAME BRATOV SLOVÁKOV", vytancovali sme Pražáčky ako sa patrí a po polnoci sme sa odobrali na odpočinok. Zápas sa nám vydaril a proti silnému súperovi, ktorý sa v prvom ročníku udržal v lige, sme uhrali remízu 2:2 i keď sme desať minút pred koncom viedli. No aj bod nás potešil a domov sme sa vracali s dobrou náladou.
Najbližší zápas doma sme hrali proti silnému celku SK Kladno. Do brány nášho mužstva sa postavil novozískaný Jozef Molnár z ASO Bratislava. Celý zápas sme hrali na polovici hosťov, ale za 90 minút napriek nespočetným príležitostiam sme gól nedali. Hostia za celý zápas ako sa hovorí "zo zúfalstva" na našu bránu zo vzdialenosti asi 30 metrov vystrelili 2-krát a zápas vyhrali 2:0. Zodpovedne môžem tvrdiť, že to bol môj najnešťastnejší zápas v drese ŠK Jednota. Na najbližší zápas zasa do Prahy proti ŠK Slavia sme cestovali s malou dušičkou, no to sme ešte nevedeli, čo sa v hlavnom meste republiky stane. Zahrali sme vynikajúco, ale čo z toho, keď nás už v prvom polčase odrovnal rozhodca Fischer. Od začiatku zápasu sme pražské mužstvo drvili, sparťania fandili nám a dali sme aj prvý gól. O pár minút si rozhodca proti nám vymyslel pokutový kop a bolo vyrovnané. To ešte nebolo všetko. Unikol som po krídle, prihral Greškovičovi, ktorý pohodlne strelil druhý gól, no na veľké prekvapenie ho rozhodca ,i keď stál na našej polovici ihriska, neuznal pre postavenie mimo hry, aj keď mu to čiarový nesignalizoval. Naopak, my sme inkasovali z gól z ofsajdu, ktorý mu kolega na čiare avizoval. Náš nový tréner Dr. Gejza Kalocsay, bývalé krídlo AC Sparta, nás v polčase upokojoval a prosil nás len o jedno. Hrajte ako doteraz, nedovoľte mu, aby z vás niektorého vylúčil a hoci prehráme, z tohoto zápasu odíďte z ihriska so zdvihnutými hlavami. Nakoniec nás Pražania za pomoci "sudiho" porazili 4:1 (2:1). Sparťania v hľadisku nás odprevadili búrlivým potleskom. Nám však v hlave vírila stále myšlienka boja o záchranu v lige.Po neúspechu v Prahe zavítali do Košíc futbalisti Viktorie Plzeň. Vyše 8000 divákov domáci nesklamali. Pre Plzeň prvý polčas vyzeral na debakel, veď košickí futbalisti viedli už 4:0, ale v druhom polčase hostia znížili náskok na konečných 5:3 (4:0). Nasledoval duely na ihriskách súpera. Najskôr v Pardubiciach, kde košické mužstvo uhralo remízu 2:2. Najbližší zápas bol v Považskej Bystrici, kde po urputnom boji získali hostia remízu 4:4. Na posledný zápas v jesennom kole ligy prišlo do Košíc mužstvo SK Prostějov a pred týmto zápasom nik v Košiciach ani netušil, že to, čo sa stalo košickým hráčom v prvom ligovom zápase v Brne, kedy dostali "omáčku", práve posledný zápas túto škvrnu zotrie. Tréner Kalocsay pripravil skvele mužstvo, ktoré ,ako sa hovorí, súpera doslova rozbilo 8:0(5:0) a skvelým výsledkom sa skončila prvá časť ročníka 1945/1946. Košice získali z 9 zápasov 9 bodov. Na jarnú časť bolo sa treba náležite pripraviť, pretože išlo doslova o krk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
