2002. Žiaľ, po vlaňajšom sľubnom úvode i dobrom výkone v Turecku, optimizmus v našom tábore po prehrách vo Švédsku a v Azerbajdžane klesol na bod mrazu o to viac, že vybuchla aj slovenská dvadsaťjednotka. Pochopiteľne, nie veľmi ochotne priznávame nedostatky, chyby nenaprávame, avšak po veľkej sprche robíme televízne besedy, ale nimi sa aspoň doteraz všetko začalo i končilo. Nakoniec aj posledná v minulých dňoch nič nevyriešila a pri viacerých problémoch netrafila klinec po hlavičke. Zahryzli sme teda do kyslého jablka, ibaže nepovedali sme čo ďalej, aby z novej úrody malo sladšiu chuť.
Kedysi známa pravda, aká liga, taká reprezentácia, už platí iba čiastočne, pretože momentálne základ nášho A mužstva tvoria legionári. To však neznamená, že hráči Mars superligy by nemali možnosť prehovoriť do nominácie. Kto pravidelne podáva dobré výkony, musí dostať predsa prednosť pred tými čo pôsobia v zahraničí aj v kluboch zvučného mena, najmä, keď len málokedy dostávajú v kvalitných ligách príležitosť v základnej zostave. V súvislosti s reprezentáciou sa veľa diskutovalo o slabej úrovni našej najvyššej súťaže, ktorá po znížení počtu účastníkov na desať nesplnila túžobný výkonnostný vzostup. Ani nemohla. Naši hráči stále nie sú praví profesionáli, na čom majú veľký podiel aj tréneri a funkcionári. Ľudia zodpovední za zvýšenie konkurencie v kluboch robia prakticky pravý opak, keď svoje kádre neposilňujú, ale robia ich vypredaj. Nuž, a hoci sme mali v lige o šesť mužstiev menej, zásluhou nekvalifikovaného obchodu sa kluby vlastným pričinením oslabili. Aj mužstvá, ktoré opustili elitu, v druhej najvyššej domácej súťaži nevynikali, ba napríklad Humenné a B. Bystrica sa zachránili až v hodine dvanástej, takže to je tiež varovný signál, že kocúrkovskými metódami sa k túžobnému obratu nedopracujeme. Tréner Petržalky D. Galis hovoril, že zúžením Mars superligy prišlo o šancu získať ostrohy 120 talentov. My si však myslíme, že toľkých by sme momentálne nenašli ani pre desaťčlenný pelotón, pretože v ňom bolo veľa sotva priemerných hráčov, takže talenty nie podľa veku, ale s predpokladanou výkonnosťou by dostali určite príležitosť. Lenže ak chceme mať kvalitný futbal, musíme zmeniť ako spôsob práce s mladými, tak aj funkcionársky prístup k práci i myslenie. Napríklad na nedávnom medzinárodnom žiackom turnaji o Tatranský pohár hrali celky z Poľska, Juhoslávie, Lotyšska, Chorvátska, Česka a Ruska, ale účasť mládežníckych trénerov, začínajúc klubovými a končiac reprezentačnými, bola v Štrba a Lučivnej nulová, hoci za tri dni mohli absolvovať zadarmo veľkú školu poznatkov a zobrať z nej všeličo do svojej praxe. Väčšina funkcionárov, ktorá má k mladi stále ďaleko, ani nevie, aká to bola akcia, a tak ich nezaujíma, či kormidelníci jej venujú pozornosť. Chýba nám teda ozajstná profesionálna dôslednosť zdola až hore, a potom sme prekvapení o koľko sú v seniorskom veku zahraniční hráči rýchlejší, obratnejší, dynamickejší. Vieme to nie prvý rok, ale na našich trávnikoch očakávaný pokrok nevidíme, čo nie je dobrou vizitkou práce. Dosť z týchto futbalových prednosti sme evidovali ako krivkajúce aj v našej reprezentácii, preto ani neprekvapuje, že spolu s inými nedostatkami sme sa dostali opäť do bludného kruhu. A keďže beseda bola kvôli nepresvedčivému vystúpeniu slovenského áčka, prekvapilo nás, že na nej nebol tréner J. Adamec, alebo aspoň jeho asistent V. Weiss, lebo táto absencia nám pripomínala hru na schovávačku.
Najúspešnejší slovenský reprezentačný tréner J. Vengloš na besede v STV poznamenal, že pred ťažkým kvalifikačným týždňom Slovensko nemalo hrať zápas v Nemecku. K jeho oprávneným slovám pridávame, že naše mužstvá nie sú naučené odohrať za deväť dní tri ťažké stretnutia, navyše dobrú psychickú pohodu z predchádzajúcej dobrej série si Slovensko v dueli na nemeckej pôde s jasným favoritom naštrbilo, čo sa prejavilo najmä v prehranom zápase s Azerbajdžanom, po ktorom sme div, že neospevovali našu prehru. Tréner J. Adamec sa iste pamätá na to, ako v roku 1970 pred odletom na MS v Mexiku cestovala čs. reprezentácia po Európe, aby vylúčený Petráš mohol hrať na šampionáte hneď od začiatku. Bola to jedna z veľkých chýb, za ktorú sme pykali o to viac, že v tom čase náš klubový futbal patril medzi špičku starého kontinentu, veď rok pred šampionátom Trnava hrala v semifinále EPM, Slovan vyhral PVP a Dukla Praha bola vo štvrťfinále Pohára UEFA! Aj keď to bolo čosi iné, išlo v zásade o rovnaký kiks. Ako vidieť, ani po vyše troch desiatkach rokov sme sa z toho nepoučili, ani nikoho sme nezobrali na zodpovednosť. A to už asi nie je podobnosť čisto náhodná, ale trvalý nezdravý jav.
Po prehre s Portugalskom v kvalifikácii ME 2000 na Tehelnom poli patril terajší viceprezident SFZ a prezident Ozety Trenčín P. Hozlár medzi najväčších revolucionárov, ktorí sa postarali o mimoriadnu slovenskú konferenciu. Vtedy tlačil k stene prezidenta a členov výkonného výboru SFZ, aby odstúpili. Teraz však sám kľučkoval a mlčal ako voš pod chrastou. Dokonca posledné neúspechy sa snažil postaviť do iného svetla, avšak presvedčil azda iba seba. Nakoniec si zrejme vydýchol, lebo nik nespomenul, že bol to vlastne on, ktorý rozbil úspešne pracujúci realizačný tím, keď jedného z asistentov A. Dragúňa zlákal do Trenčína zachraňovať Ozetu v Mars superlige. To by si nik vo svete v takejto zväzovej funkcii nedovolil a povýšil záujmy klubu nad reprezentáciu. Ako vidieť, u nás je to možné, a potom sa čudujeme, že aj to, čo ako-tak dáme dokopy, vlastným pričinením zbúrame.
Okolo reprezentácie sa v poslednom čase pohybovalo veľa ľudí, no ukázalo sa, že komunikovanie s hráčmi v samotnom realizačnom tíme nebolo na želateľnej výške, čo potvrdil aj "prípad Varga". Spomíname ho zámerne. Koľko reči bolo o akomsi kódexe, či právach a povinnostiach reprezentantov, ale zrejme nič z toho neuzrelo svetlo sveta. A keď, potom iba formálne, alebo z týchto zásad zostal asi iba zdrap papiera, lebo v opačnom prípade aj hráč by si dal väčší pozor na to, čo a za akých okolností si môže dovoliť.
Futbal vo vyspelých krajinách je dobre fungujúca fabrika. Prezident SFZ F. Laurinec spomenul, že Petržalka a Ružomberok si počínajú úspešne aj preto, že majú štedrých mecenášov. Nič proti, ale pýtame sa, či je zdravé, ak niekto z tých ospevovaných sa vyhráža alebo inzultuje rozhodcu, či loď s takýmito ľuďmi môže úspešne doplávať do vytúženého cieľa.
V slovenskom futbale škrípe všeličo. V snahe vyhnúť sa zodpovednosti sme sa až príliš opreli o ekonomickú barlu. Inými slovami jednoducho sa nemôžeme pohnúť, pretože nemáme peniaze. Bez nich nie je život ľahký určite, ale to neznamená, že aj v skromných podmienkach nemožno pracovať lepšie. Ak však niekto fundovane poukazuje na chyby a bije na poplach, je kritik, ktorý po našom škodí futbalu. Hoci ozajstnými škodcami sú tí, ktorí za veľké peniaze mlčia a zastierajú nedostatky vo svojom najbližšom okolí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
