cíti mladý, iný už značne opotrebovaný. Habart Wittlinger (na fotografii vľavo spolu s bývalými spoluhráčmi v Poprade Krotákom a Pavličkom) je na rozhraní. Srdce aj mozog by ešte chceli ,ale telo sa vzpiera a začína štrajkovať. Predsa len tisícky hodín tréningov a stovky zápasov sa podpísali pod niektoré javy charakterizujúce zdravotné ťažkosti. Haryho sme zastihli v Poprade, kam si odskočil na pár dní z Nemecka, kde sa v posledných rokoch pohybuje. Dlho sa však pod Tatrami nezdrží, musí upaľovať naspäť, tam ho čakajú neodkladné povinnosti spojené s trénerským kurzom. „V nemeckom hokeji totiž našu kvalifikáciu neuznávajú." Už v minulom ročníku Habart zabŕdol do trénovania mlade, funkcionári ho oslovili, či by sa tomu nechcel venovať serióznejšie. Nechal sa nakriatnuť, ale až po absolvovaní kurzu príde s konkrétnou predstavou. Zatiaľ je na rozhraní, či bude aj hrať a popri tom viesť nádeje alebo sa výchove nástupcov oddá naplno.

Wittlinger, známa persóna slovenského hokeja, si odkrútil po odchode do zahraničia najprv dva roky v Lauterbachu, posledné dve sezóny strávil v Peissenbeergu v regionálnej súťaži spolu s ďalším Popradčanom Saloňom a Bratislavčanom Bažánim. „V Lauterbachu sa to skončilo v tretej mojej sezóne kuriózne. Klub mal na jej začiatku problémy s chladiarenským zariadením, mužstvo sa rozpadlo. Ja som sa vrátil domov a dohral som sezónu v ŠKP v extralige." Takmer päť ročníkov strávených v nižšej súťaži nie je na zahodenie, ale chce to aj kus tvrdej nátury. Hary uvažuje, že by možno aj zostal na Slovensku, ale zariadi sa i podľa toho, ako sa to vykryštalizuje za hranicami. „Nepopieram, že by som si rád zahral na Slovensku hokej, možno by najvyššia súťaž bola pre mňa celkom zaujímavá motivácia. Stretol som sa s Tiborom Turanom, šéfom popradského klubu. Sme starí kamaráti, spolu sme kedysi hrali. Povedal mi, že sa ešte pozhovárame. Tak neviem, či predmetom debaty budú iba bežné veci, alebo aj nejaká konkrétna ponuka. Taktiež som oslovil trénera Šterbáka, či môžem trénovať s mužstvom. Súhlasil a žartovne prehodil, že ak budem dobrý, niečo mi prihrá...Poviem pravdu, rád by som sa už vyhol otĺkaniu v regionálnej súťaži za hranicami a vyžil sa v kvalitnom technickom hokeji. Keby som potrénoval, azda by som sa nestratil ani medzi elitou," priznal sa tento ostrieľaný borec. Mimochodom, z neho je ťažké vytiahnuť čísla, cifry, údaje sprevádzajúce jeho kariéru. Na štatistické podrobnosti si totiž nikdy nepotrpel. „Pamätám si akurát na vydarenú sezónu v Lauterbachu, kde som dosiahol 180 bodov, pričom polovica bola za gólové zápisy. Odohral som vtedy šesťdesiat zápasov, účinkovali sme vlastne v dvoch súťažiach."

Hary je taký zažraný do hokeja, že až vlani v lete si našiel čas na to, aby sa oženil, v septembri čakajú v rodine prírastok. Takže manželka by mala zostať doma. Možno i preto je naklonený myšlienke byť po jej boku. Ako všetkými masťami mazaný kozák má nárok na prezentovanie niektorých úsudkov, ktoré sú iste zaujímavé. "Na Slovensku je také zvláštne zmýšľanie. Ak hráč odíde do nižšej súťaže preč, je odpísaný pre extraligu. V Čechách je to však úplne iné. Tam odchádzajú chlapci za kopečky a potom sú žiadúci v špičkových tímoch práve pre skúsenosti, ktoré nabrali sťaby legionári. Pre mladých borcov je to však vítaná škola. Naučia sa hrať viac na telo, s nasadením, dôrazom, častejšie sú na ľade, vycibria sa. Ak sa po návrate zapoja do prípravy extraligových tímov, sú určite lepšie pripravení na zvládnutie nárokov než tí, čo nikde neboli."

Pravda, prechod z technického hokeja do arény, v ktorej vládne drsnosť, tvrdosť, ba až hrubosť, nie je jednoduchý. Aj náš legionár prešiel rôznymi úsekmi aklimatizácie, zvykania si. Tiež mu spočiatku robilo problémy adaptovať sa. „Ak sa nechce hokejista stratiť a zapadnúť do priemeru, nesmie sa zľaknúť a vzdať sa. Nehovorím, že sa treba biť. Ja som nikdy takéto situácie nevyhľadával, nie som taký typ. Radšej som melu vynechal, odišiel som obďaleč, ak sa niečo chumelilo na ľade. Dospel som ale k názoru, že šarvátky a nešportové javy do veľkej miery spôsobujú veľmi slabí rozhodcovia v Nemecku. Maličkosti pískajú, ale okaté priestupky si nevšímajú."

Klub, v ktorom Habart hral, patrí medzi menšie. Mestečko nemá viac než 20-isíc divákov. Iba legionári mali profesionálne zmluvy. Akurát prezidentka klubu robí zlú politiku. "Nerozumie hokeju, nemá koncepciu - po každej sezóne vymení takmer celé mužstvo. Pritom si nedá poradiť. Má však stavebnú firmu a vráža do klubu veľké peniaze. Aj teraz prišiel nový tréner, ktorý vraj chce hlavne Kanaďanov a Švédov. Šéfka sa nevyjadrila, či so mnou ráta, ale ani nepovedala, aby som si našiel niečo iné. Má teóriu vyčkávania, potom získa lacnejšie hráčov." Či sa jej podarí uloviť aj H. Wittlingera, to ukážu najbližšie týždne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.