veľkopodnikateľov, aby svoj výmysel dokázali realizovať. Preto sa budeme venovať jednému z veľkých podnikateľov, ktorého meno je iste každému známe. Bez podnikateľov, akým bol Max Grundig, by najmä technické vynálezy ostali kdesi na výkresoch v šuflíkoch. Pokúsme sa pozrieť do zákulisia činnosti úspešného podnikateľa, ako dosiahol úspech. Tieto riadky budú možno dobrým podnetom aj pre dnešných podnikateľov.
Zakladateľ úspešnej firmy Max Grundig sa narodil 7. mája 1908 v Norimbergu. Bol synom skladníka Emila Grundiga, ktorý pracoval ako skladník a zarábal poskromne. Mladý Max začínal školskú dochádzku začiatkom prvej svetovej vojny, otec zomrel štyridsaťjedenročný. Pôvodne chcel mladý Max navštevovať gymnázium, no za týchto okolností to bolo nemožné. V roku 1922 začal svoju kariéru u firmy Hlipert, ktorá predávala inštalatérske potreby. Medzitým mu ochorela aj matka, čo značne sťažilo situáciu mladého Maxa. Denne absolvoval päťkilometrovú cestu pešo, lebo nemal peniaze na električku a o rodinu sa musel postarať.
Mladý Max sa vo firme zapísal dobre, za krátky čas sa stal úradníkom v kancelárii firmy. V roku 1924 sa zoznámil s rozhlasovou technikou. Elektronika ho tak zaujala, že sa stal vášnivým rádioamatérom. V roku 1926 navštívil rozhlasovú výstavu a rozhodol sa, že v budúcnosti sa bude venovať práve tomuto odvetviu. V roku 1927 sa Max Grundig stal šéfom elektropredajne, ktorú zakúpila firma Hlipert. V tom čase mladý Max zarábal tisíc mariek mesačne, mohol si dovoliť kúpiť motocykel. V roku 1930 šéf firmy Hlipert obchod predal, ale Maxovi sa nový majiteľ veľmi nepozdával. Napokon to skončilo tak, že Max už ďalej nepracoval pre firmu Hlipert.
Mladý Grundig mal niečo našetrené, rozhodol sa teda postaviť na vlastné nohy. Prenajal si za stopäťdesiat mariek mesačne obchod v Sterngasse. Už koncom roku 1930 začal inzerovať v novinách, že uňho sa dá nakúpiť najlacnejšie a najlepšie. V tom období nebolo ľahké niečo predať ,no Grundig to dokázal. Úspešný bol zrejme preto, že predával lacný tovar a investoval do reklamy. Navštevoval výstavy, no nezabudol sa pozrieť, aké ceny má konkurencia. Od júna 1934 si prenajal väčší obchod na Schwabacerstrasse, ktorý veľmi rýchlo začal prosperovať. Za krátku dobu dosiahol ročný obrat vyše milióna mariek, čo už bol veľký úspech pre mladého podnikateľa.
Predával rozhlasové prijímače, ale neskôr začal navíjať aj transformátory. Bol to skvelý nápad, opäť mal väčšie zisky. V roku 1935 si kúpil automobil Opel Olympia a presťahoval sa do nového bytu na Amalienstrasse. Zakrátko sa oženil so subretkou Anneliese Jurgensen z Flessburgu. Toto manželstvo sa neskončilo úspešne, no jeho podnikateľské úspechy boli stále väčšie a väčšie. Neskôr nakúpil veľké množstvo transformátorových plechov a začal vyrábať transformátory. Bola to opäť dobrá investícia, lebo výrobky šli veľmi rýchlo na odbyt. Od roku 1939, keď začala druhá svetová vojna, nemecká armáda sa stala jedným z najväčších zákazníkov. Firma Grundig zabezpečovala opravu vojenských prístrojov. V období od roku 1941 do 1943 slúžil v armáde, umožnili mu, aby službu vykonával v blízkosti svojej firmy v Norimbergu. Neskôr sa priemyselník rozhodol rozšíriť priestory svojich továrni. Značnú časť výroby presťahoval do dedinky Vach. Továrne v mestách boli oveľa viac ohrozené počas vojny. Hlavným výrobným programom boli transformátory, vo svojich dielňach zamestnával dievčatá z Ukrajiny. Na jar roku 1945 časť dielne v dedinke Vach poškodil požiar. Na konci vojny zamestnával dvesto ľudí a jeho majetok predstavoval osemnásť miliónov mariek.
Vo výrobnom programe úspešného podnikateľa nemohli chýbať rozhlasové prijímače. Už v roku 1946 uviedol na trh jednoduchú stavebnicu dvojlampového rozhlasového prijímača. Stavebnica bola známa pod menom Heinzlemann a veľmi dobre sa predávala. Neskôr Grundig začal vyrábať štvorelektrónkový superhit, ktorý dostal meno Weltklang. V roku 1949 firma vyrobila oslávila výrobu stotisíceho kusa. V roku 1950 sa firma Grundig stala najväčším európskym výrobcom rozhlasových prijímačov s ročným obratom päťdesiat miliónov mariek. Neskôr majiteľ firmy zakúpil aj niektoré ďalšie továrne a začal s výrobou televízorov. V roku 1953 sa na výstave v Dusseldorfe objavila prvá televízna kamera s menom Fernauge. V roku 1953 vyrobili sedemtisícpäťsto televíznych prijímačov, produkcia stúpla o rok neskôr na dvadsaťtisíc kusov.
Grundig bol úspešný, no zastavme sa aj pri súkromnom živote veľkopodnikateľa. V roku 1981 sa druhýkrát oženil so Chantal, ktorá pochádzala z Francúzska. Do manželstva priniesla dcéru Valériu. V roku 1982 sa Maxovi Grundigovi narodila dcéra Maria Alexandra. Neúnavný pracovník a zakladateľ jedného z najväčších rádiotechnických koncernov zomrel v roku 1989. Po smrti továrnika sa Chantal Grundigová stala najbohatšou vdovou v Nemecku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
