dobu krutý feudál, ale ľudskou krvou sa predsa len neživil. Zato osoby, ktoré boli u neho v nemilosti, dával zaživa napichnúť na kôl. Drakulova povestná krutosť neskôr viedla k vzniku legendy o jeho upírstve, ktorá vychádzala z pradávnej povery o upíroch čiže vampíroch živiacich sa ľudskou krvou. Pôvodná vybájená predstava upíra bola buď vlkolak, ktorý sa z človeka v noci menil na krvilačnú príšeru, alebo umrlec, ktorý v noci ožíval a opúšťal svoj hrob, aby pil krv spiacich ľudí. Keď Európania poznali v Južnej Amerike netopiere živiace sa krvou, nazvali ich podľa starých povier upírmi.
Poznáme tri druhy pravých upírov, sú to stredne veľké netopiere, podobné vzhľadom našim podkovárom. Majú blanité špicaté uši. Kožné výrastky podkovitého tvaru okolo nozdier. Tieto im slúžkia na nasmerovanie vysielaných ultrazvukových vĺn, podľa ktorých sa echolokáciou orientujú. O upíroch je rozšírená mylná predstava, že vysávajú krv. V skutočnosti lížu krv, vytekajúcu z rany ich obeti, ktorú spôsobujú bodnutím hryzákov, ostrých ako ihly. Do rany vstrekujú sliny, obsahujúce látku, ktorá má znecitlivejúci účinok a zabraňuje zrážaniu krvi. Vzniklé poranenie bolí tak málo, že ho spiaca obeť zvyčajne ani nepocíti.
Tak ako všetky netopiere, tiež upíry cez deň spia zavesené dole hlavou na zadných nohách. Vyhľadávajú tmavé pokojné úkryty, ako sú jaskyne, skalné dutiny, bútľavé stromy a pod. Zhromažďujú sa do kolónií, ktoré majú až niekoľko sto jedincov. Za súmraku opúšťajú skrýše a poletujú nízko nad zemou. Niekedy aj pristanú na zemi a bystro pobehujú, čo iné netopiere nedokážu. Útočia na spiace živočíchy. Koristi sa neprichytávajú pazúrikmi, ale dosadnú nečujne, mäkko na vankúšiky na chodidlách. Svojej obeti spôsobujú celkom malé kožné ranky. Straty krvi nie sú pre napadnutého nebezpečné, závažnejšie môžu byť druhotné následky. Krv láka komáre, ovady a muchy, ktoré zanášajú do ranky infekcie. Do hnisajúcich rán potom kladú vajíčka muchy mäsiarky a bzučivky. Po vyliahnutí ich larvy vyžierajú podkožné tkanivo. Najväčším nebezpečím však je, že upíry môžu prenášať besnotu. Ľudia vystavení obťažovaniu upírmi sa pri nocovaní v prírode musia chrániť prikrytím celého tela. Gaučovia nocujúci na pampách sa celkom aj s hlavou zabaľujú do svojho ponča.
Najrozšírenejším upírom je upír obyčajný, vyskytuje sa od Mexika, cez celú Strednú Ameriku až po Uruguay a centrálnu Argentínu. Meria asi 9 cm. Medzi zadnými nohami má lysú lietaciu blanu. Napáda dobytok, kone, divé kopytníky i ľudí. V tropickej oblasti od Venezuely po Brazíliu je rozšírený upír biely, pomenovaný podľa čiastočne bielych lietacích blán. Je zriedkavý. Upír vtáčí atakuje iba vtákov. Vyznačuje sa dlhšími chĺpkami na blane medzi zadnými končatinami.
Výnimočne aj naše netopiere môžu zaútočiť na človeka a byť besné. Asi pred piatimi rokmi v Prešove cez otvorené okno vletel do jedného bytu netopier. Obyvateľka sa ho snažila vyhnať, netopier ju pritom pohrýzol na ruke. Žena duchaprítomne chytila netopiera do fľaše od zaváraniny a doniesla na veterinárne vyšetrenie. Zistilo sa, že bol nakazený besnotou. Zistenie besnoty a očkovanie zachránili postihnutej žene život. Preto, ak zaletí do miestnosti netopier, neberte ho do rúk, chytený zúrivo hryzie. Vyplašte ho trebárs portvišom alebo handrou. Rozumnejšie je, vôbec ho nerušiť, len mu umožniť, aby večer, po obnovení aktivity, našiel výletový otvor z miestnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
