čistej, málo porušenej prírode.
Pred pár desaťročiami si ich všimol civilizovaný svet a niektoré z nich si zobralo pod ochranu UNESCO. Rozmach výstavby kláštorov v Rumunsku siaha až do 14. a 15. storočia. O skvelý hospodársky, politický a najmä kultúrny rozvoj sa zaslúžil panovník Štefan Veľký (1457 1504). V jeho osobe našla najmä Moldavská oblasť veľkého mecenáša výstavby cirkevných objektov. Pomocnú ruku podal aj ďalší rumunský panovník Mihai Viteazul (1593 1601). Základnou charakteristikou originality umenia v tomto období je jednota, ktorá sa prejavuje v architektúre, krojoch, keramike a rezbárstve. Táto jednota má veľké bohatstvo krajových foriem, ktoré vznikali z rozdielneho historického vývoja starých provincií. Kostoly a kláštory z týchto čias v Moldavsku a Bukovine majú vnútorné a vonkajšie steny pokryté krásnymi freskami. Sú to diela miestnych ľudových majstrov. Najčastejšie sú zobrazené výjavy zo života svätých, často aj v rumunských krojoch a výjavy z biblie. Aj blízkosť Ruska, rozvoj susedských vzťahov, najmä príbuznosť rumunskej ortodoxnej a ruskej pravoslávnej cirkvi, začali obohacovať neskôr moldavskú architektúru o nové prvky. Tieto kláštory a kostoly sú jedinečnými pamiatkami európskeho stredovekého umenia svojho druhu.
Krajina Bukoviny je lesnatá s horami presahujúcimi 1200 metrov. Cesty majú len priemernú úroveň a vyžadujú zvýšenú pozornosť. Je tu možnosť zdržať sa na rozkvitnutých lúkach, vychutnávať vôňu lesov, alebo len tak voľne campovať na miestach, ktoré by sme len , ktoré by sme len ťažko našli v našej civilizovanej Európe. Vidieť tu spôsob života a gazdovania, ktorý sa za posledné storočie len máločo zmenil. Za povšimnutie stojí aj vidiecka architektúra, ktorá má mnoho variantov, podľa krajov a účelu, ktorému slúži. Jej spoločným rysom je výtvarný cit ich tvorcov.
Najsevernejší kláštor Putna (r. 1466) je tesne pri severnej hranici. Patrí medzi najkrajšie ucelené cirkevné stavby v Rumunsku. Odlišuje sa od ostatných architektúrou a na vonkajších fasádach nemá maľby. Mníchov, ktorí v ňom žijú, podľa schopnosti zadeľujú na prácu v dielňach. Podieľajú sa na výrobe umeleckých a sakrálnych predmetov, ktoré predávajú v kláštornom obchodíku. Keď má turista šťastie, môže v priestoroch kláštora počuť nácvik starých cirkevných spevov. Každý z kláštorov má svojho patróna. Tento je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie (15. 8.).
Dva veľké kláštory Moldavita a Sučavita sú už v typickom moldavskom slohu a vonkajšie fasády majú zdobené bohatými freskami. V podobnom štýle sú stavané a zdobené kláštorné kostolíky Arbor a Humor. Až sa náhodou rozhodnete campovať pri riečke za dedinou s rovnakým názvom ako kláštor Humor, miestne gazdinky vám prídu ponúknuť čerstvé mlieko, mliečne výrobky a vajíčka. Keď sa tu zdržíte, k večeru vás budú určite pozývať do domu na maimaligu (typické obľúbené rumunské jedlo z kukuričnej múky). Najcennejší z bukovinských kláštorov Voronec sa preslávil "voroneckou glazúrou". Zvláštnou kompozíciou i tematickým bohatstvom na fasádach. Vnútorné aj vonkajšie jedinečné fresky dal zhotoviť v rokoch 1534 1535 milovník a mecenáš umenia Peter Rareš. Kláštor je zapísaný medzi vzácne svetové pamiatky UNESCO. Tu, aj v predchádzajúcich štyroch kláštoroch, bývajú mníšky.
Ďalšia skupina zaujímavých kláštorov sa nachádza južne 85 km smerom na Tirgu-Neamt. Cesta je menej zaujímavá prechádza poľnohospodárskou oblasťou a rovinami. Dva kláštory Agapia a Varatec ležia v susedstve, sú obklopené lesmi. Postavili ich až v 17. a 18. storočí. Od bukovinských kláštorov sa odlišujú architektúrou a tým, že vonkajšie fasády sú bez malieb. Obydlia mníšok pri obidvoch kláštoroch vytvárajú malebné dedinky s vzorne udržiavanými domčekmi, ktoré pre záplavu kvetov sotva vidieť.
Jeden z najcennejších architektonických komplexov starého rumunského umenia kláštor Neamt je vzdialený od predchádzajúcich len 18 km. V jeho areáli sú cenné kostolíky so vzácnymi maľbami, múzeom a knižnicou. Je vzácnym a posledným kláštorom (z r. 1497) vyhľadávaným turistami na ceste po moldavskej časti Rumunska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
