samosprávnych krajov a spôsob voľby do regionálnej samosprávy. Na ich základe vzniknú regionálne parlamenty. V mene regiónu bude vystupovať predseda samosprávneho kraja, ktorého budú obyvatelia voliť priamo. Vládne návrhy zákonov parlament výrazne zmenil. Najzreteľnejšou zmenou je územné členenie. Vládny návrh navrhoval tucet samosprávnych krajov, parlament ich odsúhlasil osem.
Reakcie na zmeny sú rôzne. Splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský sa vzdal funkcie. Dúfa, že prezident republiky zákony nepodpíše a parlamentu navrhne prepracovať body, ktoré sú zrejme protiústavné. Ide hlavne o bod, podľa ktorého by v istých situáciách bol regionálny parlament podriadený vláde. Vicepremiér Ivan Mikloš odmietol ďalej robiť garanta reformy verejnej správy. Premiér Mikuláš Dzurinda sa podľa vlastných vyjadrení tešil a schválené zákony označil za dobrú správu pre Slovensko.
Pri schvaľovaní kritických bodov hlasovala HZDS, SNS spolu s SDĽ a SOP. Pri záverečných hlasovaniach s touto politickou konšteláciou svorne hlasovali aj poslanci SDK. Vládny návrh dôsledne podporovalo iba KDH, SMK a niektorí nezávislí poslanci pôvodne pochádzajúci z DS. Pri schvaľovaní zákonov SDĽ, SOP a SDK očividne porušili predvolebné sľuby a aj dohody s koaličnými partnermi. Predseda SMK Béla Bugár povedal, že premiér by mal odstúpiť. Ten na to nevidí najmenší dôvod.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora je sklamaný tým, v akej forme sa zákony prijali. Zástupcovia Protikrízového výboru za skutočnú reformu verejnej správy, ktorí reprezentujú vyše tristo mimovládnych organizácií, boli výsledkom otrasení. Z regiónov ako Spiš, Zemplín, Liptov a Novohrad, ktoré sú najviac postihnuté súčasným členením, prichádzajú ostro nesúhlasné reakcie so schváleným členením.
Na základe schváleného zákona sa zriadia samosprávne kraje: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky,
Žilinský, Banskobystrický, Košický a Prešovský samosprávny kraj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
