Pažitný (na fotografii), nedávno však uvoľnil miesto Tiborovi Turanovi. Možno si mnohí mysleli, že k rozkývaniu stoličky prispeli hráči tým, že nechceli začať trénovať spoločne, kým nedostanú vyplatené podlžnosti. Pravda je však taká, že tento činovník, ktorý v januári oslávil 60 rokov, už vtedy avizoval svoj funkcionársky koniec po sezóne. Od 1. júla je dôchodca, ale nebráni sa pomôcť nástupcom, ak o to požiadajú a budú mať o jeho rady a služby záujem. Ku koncu činnosti prispeli nesporne aj zdravotné problémy.

"Strávil som nejaký čas v nemocnici, trápi ma vysoký tlak, už to ani lepšie nebude, balansujem na hrane. Pre zaujímavosť ráno, keď vstanem, tak spodný tlak mám 110 aj 120." Kvasenie v klube tiež neprispelo k zotaveniu tohto muža, hoci naznačil, že on bol vopred zmierený s uvoľnením funkcie.

Keďže v posledných týždňoch sa o činoch J. Pažitného dosť pohovorilo aj popísalo, a nebolo to vždy iba v pozitívnom svetle, skôr naopak, nedalo nám neosloviť ho s tým, aby priamo reagoval na niektoré aj dosť ostré pichliače, ktoré smerovali na jeho osobu.

O chybách: "Nie som si vedomý nejakej závažnej, ktorá by poškodila popradský hokej. V opačnom prípade by som nemohol poltucet rokov zastávať tento post."

Prípad Pavličko (na objasnenie - dostal od J. Pažitného ústny prísľub, že ak si nájde zaujímavú ponuku, bude môcť odísť napriek ešte platnej zmluve): "Dá sa tak povedať, že to tak bolo."

K obvineniu, že vraj mal blízko k poháriku: "Na to nebudem reagovať."

Inventúra skutkov v klube: "Odišiel som s čistým štítom, bez výčitiek svedomia. Neviem, ako by sa darilo na mojom mieste inému v predošlých rokoch v takýchto podmienkach. Ak niekto zopakuje to, čo som dokázal ja, potom môže hodnotiť."

Dlhy voči hokejistom, otáľanie s vyplatením miezd, prémií, odďaľovanie problému: "Dokiaľ nebudú peniaze, nedá sa takýmto nemilým situáciám vyhnúť. Je jedno, či šéfovať hokeju bude ten alebo onen. Pokiaľ sa nenájde hlavný sponzor, podobné problémy sa môžu opakovať naďalej."

Bilancia pozitív počas šesťročného pôsobenia: "Výsledky v extralige, zisk tretích miest a to, že hokej v Poprade vôbec fungoval a nezanikol. Lebo málokto si uvedomuje vážnosť problémov a šlamastiky, v akej sa tento šport ocitol. Považujem aj za osobnú zásluhu to, že napriek tomu klub šliapal ďalej."

Najväčšie sklamanie, ktoré ho ranilo: "To je na dlhú debatu... Týka sa to predovšetkým posledného obdobia. Boli v tom aj vzťahy, ale tie nemali prioritu. V popradskom hokeji je to rovnaké ako všade inde na Slovensku, ak máme na mysli komunikáciu, kvalitu spolupráce medzi ľuďmi."

S ktorým trénerom najlepšie vychádzal: "S trojicou Brunclík, Selvek a Látal. S týmto triom som najradšej spolupracoval."

Bol tzv. problémový hráč, ktorý mu zdvihol hladinu adrenalínu: "Taký sa nevyskytol, aspoň si na žiadneho nespomínam. Vždy som sa vedel s hokejistami dohodnúť."

O tom, čo začal a nedokázal dokončiť: "Mrzí ma to, že som nezískal hlavného sponzora, ktorý by finančne utiahol chod klubu. Bol to môj zámer, no, žiaľ, zostal len v myšlienkach. Táto vízia je naďalej aktuálna a veľmi horúca, bez jej realizovania popradský hokej to bude mať ťažké."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.