pýtať Ibuprofen, ktorý som občas užívala pri bolestiach hlavy, alebo zubov. Ján si však vysypal na dlaň celé balenie, t. j. 10 kusov a všetky tabletky zjedol rovno predo mnou. Nepáčilo sa mi to, posielala som ho k lekárovi, pretože som od jeho manželky vedela, že po tom čo užil tabletky, si nič nepamätal. Správal sa čudne, mal mútne oči a usmieval sa. Agresívny však nikdy nebol…" vypovedala pred súdom Erika F.

Muž, o ktorom bola reč, sa pred senátom Krajského súdu v Košiciach zodpovedal z trestného činu vraždy, "ktorej sa dopustil obzvlášť surovým spôsobom na dvoch osobách s úmyslom získať majetkový prospech" a tiež z porušovania domovej slobody. Pod uvedené skutky sa u 30-ročného Jána F. z Veľkých Kapušian, podpísala nadmerná konzumácia alkoholu v kombinácii s tabletkami, a najmä hráčska vášeň. Pracoval len na verejnoprospešných prácach a utrácaním peňazí na uvedené neresti, okrádal svoje dve maloleté, navyše choré dcéry a tiež manželku. Jednoznačne žil nad pomery, lebo mesačný príjem štvorčlennej rodiny pozostávajúci z materského príspevku a zo sociálnych dávok, činil len 7700 korún. Ján, závislý na automatoch, sa poriadne zadĺžil. K tomu sa pridružila hrozba vysťahovania z bytu, zaťaženého 40 tisícovým dlhom... Toto všetko vyústilo do tragédie. V novembri lanského roka Ján pripravil o život 56-ročného Františka D. a 65-ročnú Violu M. z Veľkých Kapušian. Obidvoch dobre poznal, o to nepochopiteľnejšia je teda brutalita a surovosť, s akou usmrtil najmä kamaráta. Oceľovým brusičom na nože mu zasadil do spánkov a tváre 32 rán a štrnástimi bodnutiami, zohyzdil aj hrudník obete. Františkovi D. spôsobil viacnásobné otvorené trieštivé zlomeniny lebky s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, ako aj bodnorezné poranenia hrudníka, takže nemal šancu prežiť.

František a jeho družka Viola mohli žiť, keby si Ján pri náhodnom stretnutí s nimi neuvedomil, že Viola má pekne zariadený štvorizbový byt. Napadlo ho, že určite má aj peniaze a cenné veci… Rozhodol sa, že večer vyláka Františka von. "Stretli sme sa o 21. hodine pred pohostinstvom, vypili sme si a ja som užil aj tabletku Brufenu. Potom sme odišli do poľa s repkou…Tam som udrel Františka oceľovým brusičom nožov do hlavy. Keď spadol, pýtal som sa ho, kde má Viola ukryté zlato a peniaze. Vysvetlil som mu, že ich súrne potrebujem na vyplatenie dlhu, lebo ma inak zabijú... Povedal, že peniaze doma nie sú, a že zlato by mohlo byť, no nevie kde… Ospravedlnil som sa mu, aby mi prepáčil, že ho nechcem zabiť, len omráčiť a udrel som ho opäť do hlavy. Brusič nožov sa mi zlomil, preto som jeho kovovú časť odhodil do močiara. Na viac sa nepamätám, viem len to, že som odtiaľ odišiel do bytu Violy M. Vo dverách som jej dal 100 korún s tým, že jej druh František asi nepríde domov, lebo zostal piť s kamarátmi. Bol som rozrušený, preto som ešte išiel na pivo a potom domov," uviedol Ján pred vyšetrovateľom.

Priznal aj to, že na druhý deň ráno, potúžený pivom a tabletkami, opäť navštívil pani Violu. Bez dlhých rečí ju chytil pod krk a priložil jej naň nôž, ktorý si priniesol… Prinútil ju tak prejsť do spálne, kde jej prikázal, aby si ľahla na posteľ a povedala mu, kde má ukryté zlato a peniaze… Keď sa dozvedel, že ich má odložené u susedky, rozčúlil sa a bodol ju kuchynským nožom do krku tak, že jej prerezal krčnú tepnu. Pani Viola utrpela šok z vykrvácania a zomrela. Ján ju prikryl plachtou, a pustil sa do hľadania šperkov a peňazí. Okrem náramkových hodiniek, rádia a večného pera, však nič cenné nenašiel...

Hovorí Erika F.: "Do bytu pani Violy som išla so susedou, ktorá bola znepokojená tým, že k nej už druhý deň volá, ale neberie telefón. Keďže mala kľúče od jej bytu, išli sme sa tam pozrieť. Zistili sme, že dvere nie sú zamknuté, iba zabuchnuté. Prekvapilo nás tiež, že sa v chodbe svieti… Volali sme na Violku po mene, ale neozývala sa a tak sme ju hľadali. Našli sme ju v spálni, ležala krížom cez posteľ, od pása hore bola prikrytá plachtou. Suseda ju trošku nadvihla, zbadali sme krv… Bola mŕtva…"

Nik z príbuzných obžalovaného nechce uveriť, že by Ján vraždil… Jeho manželka, ktorej sa s tým, čo urobil, zdôveril ako prvej, pred súdom povedala: "Žijeme spolu deväť rokov, ale nikdy nikomu neublížil, ani nikoho neobral o peniaze. Naopak, vždy pomohol, ak bolo treba. Chcem poprosiť súd, aby manžela nesúdil podľa toho, ako vyzerá, ale podľa jeho vnútra a toho, čo je v ňom… Neverím, že to urobil, a ak áno, určite nebol pri rozume."

Odpoveď na otázku, či bol Ján F. v čase spáchania brutálnych činov pri zmysloch, dali znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Z ich záverov vyplynulo, že u obžalovaného ide o psychopatickú osobnosť s asociálnymi rysmi, v treťom vývojovom štádiu chronického alkoholizmu. Je voči sebe nekritický, vnútorne prázdny, zameraný na prežívanie a uspokojovanie vlastných impulzov. Nie je duševne chorý a i napriek požitému alkoholu v kombinácii s tabletkami, bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo konania motivovaného zištnosťou, a tiež ho ovládať. Pravdepodobná prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného je podľa znalcov sťažená vzhľadom na jeho abnormálnu nezdržanlivosť a poruchu v citovej oblasti a impulzov, ale tiež kvôli tomu, že skutky, ktorých sa dopustil, si vopred naplánoval. Na základe uvedeného, nevylúčili ani recidívu…

Z miesta bydliska a pracoviska hodnotili obžalovaného ako tichého, disciplinovaného a pracovitého človeka. V jeho registri trestov za uplynulých desať rokov je záznam o odsúdení na 15 mesiacov basy za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Po prečítaní listinných dôkazov, keď prišli na rad záverečné reči, obžalovaný povedal: "Ľutujem z celého srdca, čo som urobil…"

Po tajnej porade senátu vyriekol jeho predseda verdikt, ktorým súd uznal Jána F. vinným z dvojnásobnej vraždy a porušovania domovej slobody. Vzhľadom k vysokému stupňu nebezpečnosti konania obžalovaného, obzvlášť surový spôsob a extrémnu mieru brutality, a tiež to, že Františka D., ktorému zasadil 46!!! rán, doslova dobil oceľovou brúskou, mu súd vymeral 19 rokov. Pre výkon trestu ho zaradil do tretej - najprísnejšej - nápravnovýchovnej skupiny. Ide o výnimočný trest, ktorého trestná sadzba sa pohybuje v rozpätí od 15 do 25 rokov, resp. doživotie. Obžalovaný sa odvolal, rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.