dozvedeli, že platy starostov obcí a primátorov miest sú od 18 do 100 tisíc mesačne. Pred zhruba mesiacom bolo oznámené, že plat vysokoškolského profesora v poslednej platovej triede bude v roku 2002 vo výške 18 600 korún. Pritom vysokoškolský profesor sa musí k tomu dopracovať za 20 až 30 rokov cez kandidatúru, docentúru, doktora vied a množstvo výskumných úloh. V rámci grantovej agentúry pre vedu a techniku som svojho času dostal na výskumnú úlohu 18 tisíc korún pre ôsmich pracovníkov vysokej školy na tri roky riešenia. To azda stačí na to, čo som chcel povedať. A to, že sa blížia voľby. Politici budú opäť sľubovať možno aj zvýšenie platov o sto percent, len zabudnú povedať, či sa cena chleba, mäsa a mlieka nezvýši za tú istú dobu o 120 percent.
Pokrok v oblasti ekonomiky, raste životnej úrovne, zvyšovania reálnych príjmov obyvateľstva neviedol doteraz a ani nebude viesť v budúcnosti cez byrokratov na úradoch s veľkou mocou svojho podpisu a pečiatky, ale cez tvorcov materiálnych a duševných hodnôt.
Veľké nádeje vkladáme do vstupu do Európskej únie. Tá pridelila v týchto dňoch 500 tisíc Euro na rozvoj regiónov, čo bolo následne špecifikované, že to bude aj na vyškolenie predstaviteľov budúcich správnych fondov. Aj to je o tom, prečo Európa ako celok zaostáva za USA a Japonskom.
Pred zhruba 20 rokmi USA začali naliehavo pracovať na zabezpečení rastu produkcie, hrubého domáceho produktu. Počas procesu zvyšovania produktivity práce a inovácie výroby stratilo v USA prácu 44 miliónov ľudí. Následne však vytvorením novej priemyselnej ekonomiky vytvorili za posledných 20 rokov 73 miliónov nových pracovných miest. Vďaka tomuto postupu sú USA ďaleko pred Európou. Veď napríklad prostriedky dané na PHARE a iné projekty sú aj na 70 až 80 percent "spotrebované" inštitúciami, úradníkmi a koordinátormi a len zbytok financií sa dostane k riešiteľovi. Iste, aj úradníci a politici môžu sa nepriamo stať "tvorcami" cez správne rozhodnutia na smerovanie ekonomiky.
Slovensko nutne potrebuje určiť oblasti strategických výrob. Podobne, ako to pred tokmi urobilo Švajčiarsko, ktoré sa zameralo na výrobu hodiniek. Aj ekonomika Slovenska, ktoré nemá suroviny, by sa dala zamerať na výrobu zariadení, ktoré vyžadujú malo materiálu, ale aby vysoko zhodnocovali prácu ľudí. Takouto by mohla byť napríklad výroba automatizačných prvkov.
Pavel Prokopovič, Fakulta výrobných technológií, Prešov
Autor: frk/meš/ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
