Európy, aby na 5 rokov odobrala Národnému parku(NP) Poloniny Diplom Európy, udelený v r. 1998. Hlavným dôvodom tohto kroku je podľa ochranárov fakt, že od vyhlásenia za NP sa v tomto území nič nezmenilo k lepšiemu , skôr naopak. Naďalej pokračuje hospodárska ťažba dreva v lesoch a to aj tým najnešetrnejším holorubným spôsobom. Najnovšie došlo po súhlase orgánu štátnej správy k prekategorizovaniu lesov osobitného určenia nad nádržou Starina na lesy hospodárske. V ochrannom hygienickom pásme vodného zdroja to zvýši riziko znečistenia vody ropnými látkami, tvrdia ekológovia z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Argumentujú výsledkami monitoringu vody v povodí i v nádrži, ktorá je kontaminovaná, čo je podľa nich spôsobené najmä hospodárskou činnosťou v lesoch. Aj tieto posledné fakty svedčia o tom, že pohľad na ochranu prírody z pozície štátnej správy a dobrovoľnej sféry je diametrálne odlišný. Zatiaľ, čo tí prví pristupujú k problematike formálno-právne a pod tlakom záujmových skupín, tí druhí poukazujú na reálny stav prírody a snažia sa o zachovanie skutočných prírodných hodnôt. Systém štátnej ochrany prírody v SR je prebyrokratizovaný, komplikovaný a neefektívny. Štát nemá jasnú odpoveď na otázku ako riešiť permanentný rozpor medzi ochranou a hospodársko-ekonomickými záujmami. Samotné ministerstvo životného prostredia je toho najlepším príkladom, keď jeden jeho odbor pripravuje vyhlásenie územia za národný park a iný súhlasí v tom istom území s otvorením veľkolomu. Výsledkom takejto rozpoltenosti je potom čoraz horší stav prírody v zákonom najprísnejšie chránených územiach, ktoré ale sotva unesú medzinárodne kritéria. Národné parky a chránené územia zaberajú takmer štvrtinu rozlohy SR. Formálne nás to síce radí medzi popredné štáty v Európe, ale na stave prírody a jej ochrane sa to zásadným spôsobom neprejavuje. V najprísnejších oblastiach sa naďalej rúbe drevo, ťažia suroviny, budujú energovody, či prevádzkuje živočíšna výroba. V takomto kontexte je vyhlasovanie národných parkov pokrytectvom. Dôvod je jediný- dostať sa k peniazom z EÚ na ochranu prírody, tvrdia dobrovoľní ekológovia.
Ďalším NP, vyhláseným v blízkej budúcnosti, by mal byť Slovenský kras. Vyhlasovateľom neprekáža, že je jeho územie urbanizované, že ním vedie ropovod, plynovod, vysoké napätie a že ho "krášlia" dva veľkolomy vápenca. Napriek tomu, že je od r. 1973 chránenou krajinnou oblasťou, od r. 1977 biosférickou rezerváciou UNESCO a od r. 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva, je stav jeho prírody, rovnako ako v Poloninách, stále horší. Ak sa prístup štátu k ochrane prírodných hodnôt radikálne nezmení, nepomôžu im ani národné parky. Akurát môžu prísť "vďaka" neštátnym ochranárom o medzinárodné uznania.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
