Prešove, ktorý si vybojoval účasť v najvyššej súťaži Východoslovenskej futbalovej župy - v divízii. Bola tu možnosť účasti v súťaži v ročníku 1938/1939. Tento rok bol však rokom mníchovskej zrady a viedenskej arbitráže, ktorá rozhodla o odtrhnutí územia na južnom Slovensku v prospech Maďarska. Súťaž sa síce začala, ale po dvoch kolách po zápasoch s KAC Košice a AC Sp. Nová Ves sa aj skončila. Toto prázdne jesenné obdobie slúžilo potom iba k odohratiu niekoľkých priateľských zápasov. Tak dorastenci ako aj mužstvo dospelých hľadali si súperov, aby sa futbal vôbec hral.
Pri tomto hodnotení je preto potrebné pripomenúť si mená tých, ktorí v rokoch 1931 1938 obliekali dres prvého slovenského futbalového mužstva v Prešove. Boli to (je možné že ich neuvediem všetkých): Fleischer, Makara, Dolhy, Demko, Strelec, Fabian, Vajda, Pivovarník, Lukáč, Sokáč, Podhajecký, Hudák, Mochnay, Kraus, Pekarik, Čepela, Hajdúk, Tomáš, Škovira, Hladoník, Bihary, Grobár, Olejník, Rusnák, Senderský a ďalší.
Po získaní možnosti účinkovania v divízii zo spomínaných hráčov na jar 1939 nastúpili z týchto spomenutých v zostave mužstva už ako hráči najvyššej slovenskej súťaže Pivovarník, Čepela, Demko, Tomáš, Makara, Bihary, Grobár, Vajda, Pekarík, Podhajecký. Týmto rokom vstúpili futbalisti do novej etapy a to etapy mimoriadne úspešnej. Slovenský futbalový zväz na jar zaradil aj futbalistov ŠK Slávia Prešov medzi 9 mužstiev zo slovenských klubov. Mala to byť totiž príprava na najbližšiu sezónu, súťažný ligový ročník 1939/1940. ŠK Slávia Prešov patril medzi tých 7 mužstiev, ktoré počas uvedených rokov hrali najvyššiu súťaž vo všetkých ročníkoch.
Je však potrebné, aby som sa vrátil k súpereniu o "Slovenský pohár" a k jeho výsledkom, ako aj jeho prínosu pre slovenský futbal. Účinkovanie prešovského mužstva nebolo veľmi slávne. Z 8 zápasov získalo iba 3 body a umiestnilo sa v tabuľke na predposlednom mieste. Došlo aj k prekvapeniu, keď pohár vyhralo mužstvo z malého slovenského mestečka P. Bystrice.Slávny ŠK Bratislava - od roku 1935 jediný slovenský účastník československej futbalovej ligy, za ktorý v uvedenom roku hral aj prešovský futbalista učiteľ Dezider Lukáč, musel prepustiť pohár tomuto výbornému celku z Považia. Práve táto predohra bola pre vedenie prešovského mužstva akýmsi výstražným "momentom", aby sa venovalo posilneniu mužstva. Na jar 1939 sa v zostave objavil Jozef Kuchár, jeden z najlepších a najúspešnejších futbalistov v histórii prešovského futbalu a nie menej zdatný Pavol "Begaš" Senderský. Do mužstva prišiel z dorastu Juraj Kalapoš (v roku 1938 prišiel z ČsŠK Užhorod), Pavol Rusnák a Pavol Steiner, jeden z troch bratov, ktorí obliekali dres od svojich žiackych rokov. Prišiel Jozef "Kiri" Madarassi Tatran a notár z Vranova brankár Horváth. Do Prešova prišiel aj veľký košický talent Karol Štrbák. K dispozícii bol už aj dorastenec Milan Danko ešte len 16-ročný, ktorý čakal, ako sa hovorí, na svoju príležitosť "za bukom". Patril medzi najlepších dorastencov na Slovensku a tento svoj talent aj dokonale využil. Toto posilnenie mužstva dalo aj pečať výkonom v prvom ročníku ligy.
V roku 1939 sa celok skonsolidoval, ale je potrebné uviesť to, že už v tom čas bola v Prešove obrovská futbalová základňa, kde prím mali žiacke a dorastenecké družstvá. Práve to bol základ, že sa futbal v Prešove dostal na vysokú úroveň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
