svoj prirodzený a nepriestreľný strop. Teraz si oň obíja hlavy celá partia, ktorá prevádzkuje slzavé zdravotnícke údolie. Taký je medzivýsledok absurdného zvýšenia miezd lekárov o 45% a sestričiek o 20% pri absencii systémových zmien v rezorte. A v stave politického rozkladu koalície sú deje naprogramované tak, že bude ešte horšie.
Tri celé štyri miliardy eSKá ročne, to jest cca 300 miliónov na mesiac, ktoré vydieraný minister Kováč napokon v apríli "starifnil", nemocnice jednoducho nemajú odkiaľ vziať. Už vôbec nie z poisťovní, ktoré aj doteraz platili s oneskorením. Navyše k "zvýšeniu" má prísť v situácii, keď špitály rad za radom popadali pod exekučné konania, ktoré voči nim iniciovali veritelia. A v situácii, keď sa o "svojich" 5 miliárd už úspešne hlásia aj lekárnici...
Fakt, že riaditelia musia vygenerovať extra milióny z vnútorných rezerv, vniesol "dusno" do nemocníc, ktoré sú hore nohami. Údajne sú úspory možné len prepúšťaním zamestnancov a redukciou poskytovaných služieb (napr. v niektorých zariadeniach zrušili odbery krvi). Pokiaľ ide o personálnu racionalizáciu, celkom paradoxne by vzniknutú situáciu bolo možné aj kvitovať. Neexistovalo totiž doteraz tej sily, ktorá by dotlačila riaditeľov k nepopulárnym, ale nevyhnutným rezom. Teraz sa naskytla; veľmi vážny problém je akurát ten, že nemocnica nie je mäsokombinát, ani žiadny Calex či Pratex - pracovným "materiálom" je v nej PACIENT. A tomu hrozí, že si krízové vzťahy, záchvaty existenčnej neistoty či beznádeje vypije až do dna.
Predseda LOZ, ktorý s komplicmi z ďalších odborov i politiky toto nezmyselné a nekryteľné navýšenie štrajkovými hrozbami vyvzdoroval, teraz ukazuje prstom na vládu a kričí, že nezabezpečila vonkajšie extra zdroje. To ale ani nikdy nesľúbila a tak je dobre; prostriedkov niet, táto ekonomika roluje do stále hlbšieho mínusu, a bolo by zločinom plodiť ďalšie dlhy (aj keď sa inde - zastrenejším spôsobom - robia). Za zmätky a paniku v nemocniciach je preto dnes v prvom rade zodpovedný práve Marian Kollár a jeho kunčafti, ktorí zbabelú a politicky slabú vládu, strácajúcu preferencie i pôdu pod nohami, dohnali k bláznivému rozhodnutiu. Taký precedens veru k videniu v Európe ešte nebol, že by jedným vrzom kdesi, v ktoromkoľvek rezorte, vyskočili štátne platy o 45 percent. Ak teda teraz nazrievajú v nemocniciach lynčové nálady, nech si doktori nájdu svojho podareného odborového predáka...
Samozrejme, toto vládu a R. Kováča ani v najmenšom nevyviňuje. Ustúpiť nátlaku bolo slabosťou, ktorá otvára dvere ďalším platovým nájazdom. Základný vzorec, ktorý sa dlhodobo nemení, znie, že do systému sa pumpuje viac zdrojov, než vykazujú každoročné náklady zdravotníctva. Nie je otázkou, že kde sa strácajú. Kradne sa a hospodári neekonomicky. Vo všetkých segmentoch - nemocnice, poisťovne, lieková politika. Každý kompetentný toto vie už dávno naspamäť. Vláda nemá plátať diery, ale systém, ktorý tu prežíva zo socializmu, od podlahy prekopať. Áno, je to politicky zničujúce, ale kauza, v ktorej slovo "kolaps" vyčuchlo do bezobsažného klišé, už dávno nie je o preferenciách.
Zodpovednosť čiastočne priznal aj Ivan Mikloš: "Medzi legislatívne stanovenými povinnosťami poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdrojmi je dlhodobý rozpor a vláda neurobila dosť pre jeho riešenie". To je pekné, avšak nerobí ani naďalej. Novela exekučného poriadku, ktorú v skrátenom legislatívnom konaní schválil teraz parlament, a ktorá má vyňať zdravotnícke zariadenia spod exekúcií, je zase iba nesystémovým a netrhovým plátaním dier. A navyše nemorálnym - ako prídu veritelia k tomu, aby nedostali svoje peniaze? Ešte odpudivejšou záplatou je vykrývanie doterajších dlhov z privatizačných príjmov, čo je, mimochodom, jediný konštantný prísľub, ktorý inkasujú lekári, lekárnici, poisťovne.
Cesta je jediná - drakonickými rezmi treba systém nastaviť na výšku zdrojov a zastaviť rozkrádanie. Po príklady netreba chodiť ďaleko - prvá vec, ktorú urobil Viktor Orbán päť minút po nástupe k moci v lete °98, bolo zoštátnenie zdravotnej poisťovne. Asi by to aj tu pomohlo; fakt je taký, že priama zdravotná daň by okamžite ušetrila niekoľko miliárd. My tu nemáme poisťovne, ale mincové automaty. Ak sa nedá, ako minimum sa núka uvalenie nútenej správy na poisťovne a potom zlúčenie do jednej. Súbežne spustiť audit vo všetkých nemocniciach, odštátniť, zredukovať personál a celé inštrumentárium do únosného stavu, zaviesť priame platby za lôžko a stravu. A tak ďalej.
A potom už môžu prísť aj peniaze na staré dlhy - ale iba zároveň so začatými reformami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
