na svete navzájom porozumejú. V uplynulých dňoch sme si pripomenuli sviatok sv.Cyrila a sv.Metoda,ktorí sa zaslúžili o ich vznik.
"Dokonca slovenčina je pre ostatné slovanské národy najzrozumiteľnejšia. Patríme nie geograficky, ale jazykovo medzi slovanský jazykový stred," povedal nám riaditeľ Slavistického kabinetu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Univ. prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc. Zasvätil nás aj do ďalších tajov tejto veľkej jazykovej vetvy.
"Odhadom je Slovanov vo svete viac ako 300 miliónov. Slovanských jazykov máme veľa. Východné sú napríklad ruština, ukrajinčina a bieloruština. V západnej vetve je slovenčina, čeština a poľština. Potom je tu dolno- lužicko srbský a hornolužicko srbský jazyk, ktorým hovoria Slovania žijúci vo východnom Nemecku. Nie je síce úradnym jazykom, ale vydávajú sa v ňom knihy, časopisy a prakticky ho táto komunita používa. Na juhu Európy sú to slovinčina, chorvátčina, srbština, macedónčina, bulharčina a vytvoril sa aj nový spisovný slovanský jazyk bosniansky,a to v Bosne a Hercegovine. Každý z nich má svoje osobitosti. Práve slovenčina ich má najmenej, preto je veľmi prijateľná. Napríklad Česi majú ř, Poliaci nosové samohlásky. Bulharčina je zrejme najťažšia. Nemá skloňovanie a má členy ako nemčina."
Niektoré slovanské jazyky, najmä východné sa píšu azbukou. Je to logické, lebo všetky v prvopočiatkoch boli písané touto formou. Latinka sa v slovanských jazykoch používa len zopár storočí."Dokonca sa ma niektorí kolegovia z Ruska alebo Ukrajiny s úsmevom pýtajú, kedy opäť prejdeme na azbuku a nielen my, ale aj iné slovanské národy," dodal prof. Ján Doruľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
