rozopínala, vyzliekla sa celá, zatiaľ čo ja len do pol pása… Pomilovali sme sa, lebo to chcela. Ja som ostal ležať, prišiel k nám Marián a ona si ľahla medzi nás a obchytkávala jeho aj mňa… Aj neskôr v kuchyni to bola ona, čo sa na mňa vešala a kričala poj… ma, poj… ma! Vyvádzala, smiala sa, plakala… Nakoniec sme ju museli vyprevadiť z bloku. Aj tam robila cirkus, schytila fľašu, rozbila ju a chcela si ňou podrezať žily… Váľala sa po chodníku, niekto zavolal sanitku a políciu…" uviedol pred vyšetrovateľom Košičan Róbert K.
Pred senátom Okresného súdu Košice II stál v úlohe obžalovaného z trestného činu znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť v septembri 1996. Využil svoje právo a odmietol vypovedať s tým, že trvá na výpovediach z prípravného konania. Teda na tom, že sa voči Jane nedopustil žiadneho násilia… "Akože nie? Čo si myslíš, že práve s tebou som chcela stratiť poctivosť? To určite nie, ty Cigán, degeš…" hlasom preskakujúcim od rozčúlenia, kričala na obžalovaného štíhla dievčina, premáhajúca plač. Nebola jediná v súdnej sieni, ktorá bojovala so slzami. Za jej chrbtom, o dve lavice ďalej, vzlykala Janina mama… Počúvať podrobnosti o tom, čo sa dialo v byte na 13. poschodí, kde prišla o panenstvo, nebolo nič príjemné ani pre nezainteresovaných, nie to pre rodičov… Jana bola i po uplynutí téměř piatich rokov, len trasúcim sa klbkom nervov. Bolo očividné, že na lekciu plnú hnusu a poníženia, ktorú jej uštedril muž sediaci na trestnej lavici, dodnes nezabudla…
"Sľúbila som mame, že najneskôr o tretej ráno budem z diskotéky doma. Chcela som sľub dodržať, preto, keď sme s kamarátkou okolo poltretej vyšli von, zavolali sme si taxík. Chceli sme ísť na Ovručskú, no vtisol sa k nám jeden z chlapcov, ktorí boli na diskotéke v "J" klube a prikázal taxikárovi, aby šiel na Ždiarsku ulicu… Ostatní sa tam priviezli druhým taxíkom. Vystúpili sme a oni nás presviedčali, aby sme išli do bytu, že si len vypijeme kávu a potom, ak budeme chcieť, že môžeme odísť," načrela do bolestných spomienok Jana. Ako povedala, nezostalo len pri kávičke, domáci pán Koki nebol škrob, ponúkol ich aj koňakom… Po nejakom čase sa začali vytvárať dvojice. Arpád s Helenou sa zamkli na toalete, kde boli vyše hodiny, Milan s Adrianou vyšli na balkón, zatiaľ čo Miriam s Mariánom odišli von z bytu… Jana s Róbertom zostala v obývačke.
"Povedal mi, že keď zostanem pri ňom, nič sa mi nestane. O čosi neskôr mi navrhol, aby som si vybrala, či sa s ním pomilujem, alebo ho vyfajčím… Zľakla som sa, odmietala som ho, ale bol silnejší ako ja. Priľahol ma, jednou rukou ma držal, druhou mi zobliekol nohavice aj nohavičky… Pohrozil mi, že ak mu nebudem po vôli, zavolá na mňa Kokiho a Mariána. Vyhrážali sa mi všetci traja… Nekričala som, lebo aj tak by mi nikto nepomohol. Keď bolo po všetkom, povedal mi, aby som sa neopovážila nikomu o tom rozprávať. Strašil ma Kolárikom, vraj býva v jeho vchode a že by sa pomstil celej našej rodine…" vzlykajúc rozprávala Jana. Bola zúfalá, chytila zo stola fľašu napoleona a napila sa z nej.
Fyzické násilie, strata panenstva a Róbertove vyhrážky, urobili svoje. To, čo Jana cítila, bola bolesť a poníženie… Potrebovala zo seba zmyť špinu a hnus, búchala na dvere kúpeľne, za ktorými bola Helena s Arpádom. "Keď sme otvorili, plakala a povedala, že ju Róbert znásilnil. Ja som sa jej pýtala, prečo nekričala, že by som jej bola pomohla. Ukazovala zakrvavené nohavičky… Potom som videla, ako si na zápästí reže žiletkou žily. Kričala som na Kokiho, ten prišiel a niečo jej na to nastriekal…" vypovedala Helena. Ona, jej priateľ Arpád a ďalší spárovaní kamaráti a kamarátky pred súdom unisono tvrdili, že Jana z nich všetkých najviac pila, dokonca, že si sama nalievala, resp. pila rovno z fľaše.
Svedkovia sa tvárili, že o jej znásilnení nič nevedia a snažili sa presvedčiť senát, že to bola ona, čo sa na Róberta vešala a chcela sa s ním milovať, a že nešlo o žiadne znásilnenie. "Prišla za ním do kuchyne, sadla si mu na kolená a kričala, aby ju poje… Vystrájala a robila strašný cirkus. Bola ako nepríčetná, plakala, kričala, smiala sa…" uviedol Arpád. Vzápätí však vysvitlo, že vôbec nič nevidel a zrejme ani jeho priateľka Helena, s ktorou strávil hodinu zavretý vo vécku a potom v kúpeľni. Tá sa z klamstva snažila vycúvať tvrdením, že bola smädná a tak si odskočila napiť sa vody do kuchyne a tam vraj videla, ako sa Jana vešia na Róberta… Snaha svedkov pomôcť obžalovanému mala veľa trhlín. Všetci tvrdili, že Jane nik nebránil z bytu odísť. Dvere vraj boli otvorené a ona neodišla len preto, lebo sa chcela zabávať. Inak by vraj bola odišla domov s kamarátkou Miriam…
"To nie je pravda. Ja som chcela odísť, ale Koki sa mi postavil do cesty a zabránil mi v tom. Čo sa týka pitia, ja som si nenanalievala, ale potom, čo ma Róbert znásilnil, som sa napila z fľaše, pretože mi bolo zle, všetko ma bolelo a bola som zúfalá… A v kuchyni ma znásilnil ešte raz…" plačúc vysvetľovala Jana. Hovorí Miriam: "Ja som asi po desiatich minútach strávených v byte povedala Mariánovi, ktorý mi robil spoločnosť, že by sme mohli ísť von. Janu som nevolala, lebo som sa chcela odtiaľ dostať. Dvere boli zavreté a otváral nám ich Koki. Cestou von sa ma Marián snažil stiahnuť do pivnice, chcel sa so mnou milovať. Pohádali sme sa. Hovoril, že keď mu ujdem, rozbije mi nos… Ale ja som mu aj tak ušla. Vybehla som von a keď išiel okolo taxík, zastavila som ho…"
Na výsledky dokazovania pred súdom mali procesné strany diametrálne odlišné názory. Kým podľa prokurátora bola vina obžalovaného preukázaná, obhajkyňa Róberta K. dospela k opačnému názoru a navrhla súdu, aby jej mandanta spod uvedeného skutku oslobodil. "V čase, keď malo dôjsť k znásilneniu, som mal priateľku a vôbec som nebol odkázaný na to, aby som si získaval priazeň dievčaťa takýmto spôsobom," vyhlásil v záverečnej reči obžalovaný.
Posledné slovo mali však žena a muži v talároch, ktorí po tajnej porade rozhodli, že obžalovaný je vinný z trestného činu znásilnenia. Súd vymeral Róbertovi K. trest 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov. Ako uviedol predseda senátu v zdôvodnení verdiktu, súd vyhodnotil výpovede svedkov - priateľov obžalovaného ako účelové. Na jednej strane tvrdili, že išlo o dobrovoľný sexuálny styk, no na strane druhej všetci farbisto líčili, ako "vystrájala", resp., že sa pokúsila podrezať si žily… Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
