hudby (metalu a hard coru) nič iné nevydávajú. Je veľmi záslužné, že sa nestarajú o nejaké v súčasnosti pretláčané tanečno-elektronické "zaručené trháky" pre počítačovo-pokemonovú generáciu. Napriek tomu "ortodoxní" majú Century Media v žalúdku za údajnú komercionalizáciu scény. Niečo na tom bude. Pri svojich terajších finančných možnostiach vydavateľstva nie je problémom "vyrobiť" hviezdu aj z úplne priemernej kapely. Na jednej strane je kladom žánrový rozsah - od éterických doom-rockových The Gathering, až po deathmetalové "vyhladzovače" Cryptopsy a Krisiun. Na druhej zas to, že sa stavia len na "osvedčené" kone a berie sa šanca aj tým najkvalitnejším spolkom z "exotických" (a teraz vôbec nemám na mysli napr. Brazíliu) scén. Pomerne zvláštny je aj prístup typu "ak nájdeme niečo, čo znie ako jeden z našich najväčších ťahákov, berieme to". Taký je aj prípad talianskych Lacuna Coil. Ide o dosť kvalitnú skupinu s príťažlivou atmosferickou metalovo-rockovou hudbou. U Century Media majú na konte debutovú EP "Lacuna Coil" z roku 1998, dlhohrajúci album "In A Reverie" (1999), EP "Halflife" (2000) a nedávno sa na trh dostal druhý album "Unleashed Memories". Aby sme sa dostali k jadru, treba uviesť, že zvukovo ide (o už tradične, pokiaľ ide o "výrobky" Century Media) dokonalý disk. Ak hovoríme o hudbe, kameňom úrazu je tu snáď len to, že tak na 70 percent sa postupuje podľa vzorca, zostaveného holandskými The Gathering na albumoch "Almost A Dance", ale hlavne "Mandylion". Melancholicky melodická zmes rocku, doom metalu a trochy gotiky občas vyskočí do energickejších obrátok, a v jednej skladbe tentokrát dôjde aj na tanečný či elektronický experiment. Hlavným poznávacím znakom šestice je speváčka Cristina Scabbia, disponujúca oproti "holandskej slávici" Anneke van Giersbergen (The Gathering) o niečo hlbším a temnejším, ale rovnako dobre vyspievaným hlasom. Sekunduje jej spevák Andrea Ferro, klasický doommetalový duet "kráska a zviera" sa však nekoná, jeho prejav je civilne mužný, bez jačania, ale aj bez ryku. V tomto prípade sa teda skôr než k The Gathering, kde iný ako ženský vokál nezaznel už roky, rysuje skôr prirovnanie k nemeckým Casket. Tí sú zhruba rovnako metaloví, ako Lacuna Coil, a navyše sa nebránia ani pomerne častej "hitovosti". Tá je u The Gathering skôr v druhom pláne, a Lacuna Coil na "Unleashed Memories" prinášajú materiál príliš vyrovnaný na to, aby sa tu dali hľadať hity. Je to album na viac vypočutí. Nie je však vylúčené, že výsledný dojem splynie s dojmami z iných podobných nahrávok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
