verejnej správy kritizuje a drží pôvodného zmyslu celého procesu. Volá sa Martin Kujan a je z Rimavskej Soboty.
Schválenie ôsmych vyšších územných celkov sa prieči uzneseniu vlády. Tá parlamentu odporučila prijať model dvanástich krajov. Ako vnímate hlasovanie svojich kolegov?
Priznám sa, že som sklamaný. Myslel som si, že SDKÚ bude podporovať variant, na ktorom pracovalo posledné tri roky množstvo odborníkov. Je to prehra pre regióny. Vytvorí sa štátna správa a samospráva, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou bude odtrhnutá od riešenia problémov zaostalých regiónov. Mám pocit, že väčšina parlamentu vôbec nevie, čo schválila. Nižňanského koncepcia bola z hľadiska prechodu majetku i kompetencií spolu s financiami napasovaná práve na odmietnutý model dvanástich VÚC. Obávam sa, že na tie politické tlaky, ktoré spôsobili, že neprešiel model 12 plus 12, môže spôsobiť oslabenie kompetencií pre samosprávu. V konečnom dôsledku sa môže stať, že to nebude reforma taká, akú sme chceli a hrozí, že neprebehne dôsledná decentralizácia moci a pomerne veľká časť kompetencií ostane v rukách štátnych úradníkov. Tým pádom sa znefunkční celá reforma. Ak by sme najprv hlasovali za kompetenčný zákon a až potom o zákone o vyšších územných celkoch, zdalo by sa mi to oveľa logickejšie a prirodzenejšie.
Nové územné členenie nie je hlavným cieľom reformy. Prečo teda najprv parlament nediskutoval o kompetenciách?
Zákony prišli do národnej rady v takom poradí, ako boli schvaľované vo vláde. Celý proces prebieha v zmysle rokovacieho poriadku a už nebolo možné, vzhľadom na pokročilý čas a politické šarvátky okolo reformy, zaradiť to na schôdzu skôr, alebo kompetenčný zákon prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Nikto z vládnej koalície nechcel ísť do reformy takým spôsobom, aby bola schválená zo dňa na deň. Nebolo by to ani vhodné, lebo reforma verejnej správy je veľmi dôležitý zákon, ktorý ovplyvní život občanov v regiónoch.
Decentralizácia moci, o ktorej je táto reforma, je dôležitá pre Slovensko aj vzhľadom pre vstup do Európskej únie. Je však dôležitejšie prijať dobrý zákon pre občanov, nielen akýsi odvar iba kvôli splneniu podmienok pre vstup.
Ťažko sa to politicky hodnotí, ale ja by som zvážil štádium, v akom sa nachádzali politické rozhovory a ako predseda vlády by som reformu z parlamentu stiahol. Snáď by bývalo lepšie, ak by sme celý reformný balík schvaľovali naraz a nie po častiach. Čo sa týka EÚ, naozaj sme sa nemuseli teraz plašiť, keď sme s reformou otáľali predchádzajúce dva roky. Decentralizácia je jednou z podmienok pre vstup do únie, ale jej uskutočnenie nie je časovo ohraničené.
Je Bruselu naozaj jedno koľko VÚC budeme mať?
Im to môže byť jedno. Oveľa dôležitejšie však pre Brusel je, aké budú mať nové samosprávne regióny kompetencie, právomoci a aké budú väzby a vzťahy. Schválili sme v parlamente nejaký hybrid, o ktorom nevieme, že ako sa bude vyvíjať ďalej. Myslím si, že sme si v očiach únie schválením dvoch zákonov urobili malé plus, ale nemyslím si, že nás za to budú nejako veľmi chváliť.
Prešlo niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré zo strany štátu výrazne zasahujú do právomocí samospráv. Jeden z nich obmedzuje cezhraničnú spoluprácu v euroregiónoch. Ako ich vnímate?
Euroregión Slaná-Rimava vznikol na základe prirodzenej požiadavky a kvôli podpore cezhraničnej spolupráce. Je to slobodná vôľa miest a obcí v Rimavskosobotskom, Revúckom a Rožňavskom okrese. Vo všeobecnosti je vecou regiónov s kým a ako budú spolupracovať. Nejde tu len o spoluprácu v kultúrne či športovej oblasti, ale čoskoro to prerastie do hospodárskej i sociálnej sféry. Vnímam to ako snahu znefunkčniť tento zákon a je to nešťastné riešenie.
Zatiaľ teda platí model členenia Slovenska, ktoré zaviedla predchádzajúca vládna garnitúra. Existuje ešte možnosť zmeniť toto, najmä pre zaostalé regióny, nešťastné riešenie?
Pravdepodobne sa do volieb tak nestane, pretože politická vôľa tu zjavne nie je. Pri súčasnom modeli ostanú zachované okresné úrady. Tento model sa ešte dá vylepšiť kompetenciami. Mohli by sme preniesť také kompetencie, aby reforma bola v praxi funkčná. nemyslím si, že Banská Bystrica či Košice budú náchylné vyjednávať o spolupráci a rozvoji našich južných regiónov. Centrá sa vždy starali o svoje vlastné záujmy, ale nespochybňujem možnosť, že sa to môže zmeniť, len tomu dnes neverím.
V záverečnom hlasovaní ste ako jeden z mála poslancov nehlasovali. Prečo?
Zúčastnil som sa, aj som sa zaprezentoval, ale som nehlasoval. Bol to protest z mojej strany. Nechcel som sa zúčastniť hlasovania o takom zákone, o ktorom som presvedčený, že je pre regióny, ktoré zastupujem zjavne nevýhodný. Čudujem sa niektorým svojím kolegom, ktorí podporili osmičku a sú zo zaostalých regiónov východného a južného Slovenska. Svoje vlastné regióny vlastne vyšachovali z možnosti sa starať o svoj vlastný rozvoj.
Autor: pk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
