Svetové šampionáty na sídliskách (?)

O negatívnom vplyve televízie na človeka sa toho už veľa popísalo, o pozitívach počuť menej. Televízia je súčasťou života každého človeka a bolo by

nespravodlivé robiť z nej čiernu ovcu rodiny. Netvrdím, že je zdravé sedieť pred obrazovkou celé hodiny a nechať si vymývať rozum zidealizovanými predstavami o svete. Ale kto si v širokej ponuke programov nedokáže nájsť niečo, čo sa dá označiť slovom kvalitný, je pravdepodobne dosť neschopný (alebo neovláda manuál svojho televízneho prijímača). Niekedy je možno celkom užitočné nechať sa inšpirovať tým, čo sa na obrazovke deje. Nemám na mysli rodinné zápletky nekonečných seriálov, ani nadľudské činy prehnane dokonalých bojových superhrdinov. Hovorím o športe, umení, prírodných dokumentoch... Teda o veciach, ktoré sú na rozdiel od "rozprávok pre veľkých" reálnou súčasťou nášho každodenného života. Tentokrát zostanem pri tom prvom športe. S obľubou sledujem, ako sa vplyv televízie prejavuje na sídliskových provizórnych športoviskách, nevynímajúc pritom žiadnu z vekových kategórií. Väčšinou tu dominuje futbal, ktorý je v určitých časových intervaloch obmieňaný inými športmi. Počas majstrovstiev sveta v hokeji sa betónové ihrisko premenilo na pomyselný ľad, na nohy pribudli korčule, do rúk hokejky, vhodilo sa úvodné hokejové "buli" v podobne gumenej loptičky a mohlo sa hrať. Bez ohľadu na to, či pršalo, snežilo alebo fúkal silný vietor. So sídliskových chlapcov sa razom stali Chárovia, Hossovia, či Sekerášovia (tým lepším sa samozrejme ušli aj "lepšie" mená) a majstrovstvá sveta v lokálnom prevedení sa mohli začať. Najpôvabnejšie na všetkom je, ako vplyvu televízie nedokážu odolať ani staršie ročníky. So začiatkom priamych prenosov z Wimbledonu vyhnali malých chlapcov z ihriska ich oteckovia, uprostred natiahli niečo, čo kedysi bola sieť a rožňavský grandslamový turnaj bol zahájený. Do ukončenia skutočného televízneho turnaja bude polorozpadnuté betónové ihrisko pravdepodobne suplovať kvalitný anglický trávnik, profesionálov nahradia ich "imitátori" s narýchlo zohnanými raketami a obyvatelia sídliska si paralelne s priamymi prenosmi budú vychutnávať atmosféru miniturnaja. Takže asi tak je to s tou našou televíziou, o ktorej zlom vplyve na deti sa všade toľko polemizuje. Prinútiť človeka, aby si rozhýbal kosti, nie je také jednoduché ako sa zdá. V tomto prípade je ovplyvňovanie televízie vlastne užitočné. Škoda len, že sa nechávame ovplyvňovať všetkým...