rozvratu vládnej koalície. Dôležité je si uvedomiť, že štyri resp. päť strán (odkedy pristúpilo KDH) koaličnej zmluvy už dávno spoločne neručí za parlamentné krytie návrhov zákonov, vychádzajúcich z vlády.
Zákonmi o VÚC resp. voľbách do nich veru nič nezačalo; deň predtým už predsa prešli parlamentom s ROZHODUJÚCOU podporou HZDS Magvašiho zákony o pracovnom práve. Keby sa v pondelok ráno nestretli Tkáč s Magvašim na 30 minút na káve (!!!), nebola by schválená ani triáda zákonov o štátnej a verejnej službe plus Zákonník práce. Takisto na júnovej schôdzi zablokovalo súručenstvo HZDS-SDĽ vládnu novelu zákona o stredisku ľudských práv, ktorú vrátil do NR SR prezident. A čo sa úplne ututlalo: Iba účasť poslancov HZDS na hlasovaní, ktorí sa neuchýlili k svojej obligátnej obštrukcii, pomohla ratifikovať Chartu menšinových a regionálnych jazykov. Tej nebola koalícia schopná zabezpečiť dostatočné kvórum z vlastných zdrojov. Áno, HZDS hlasovalo proti Charte, ale keby "štandardne" ušlo z rokovacej sály, ako má vo zvyku, ani tento bod svojho programového vyhlásenia by vláda nesplnila.
Tak sa veci majú fakticky už od prijatia ústavy (a dali by sa menovať ďalšie príklady). Základným identifikačným znakom pojmu "koalícia" veru nie sú vyhlásenia lídrov o tom, že "koaličná zmluva platí" a pod., ale súladné hlasovania v parlamente na VŠETKÝCH významných vládnych projektoch. Výbuch na reforme verejnej správy (resp. počte vyšších územných celkov) preto nie je nič nové ani nečakané, ale zákonité vyústenie skutočnosti, že na Slovensku už REÁLNE nevládne spoločenstvo koaličnej zmluvy, ale menšinová vláda SDKÚ-SDĽ, ktorá využíva ad hoc podporu tu SMK, tu SOP, tu KDH, tu HZDS. Zastúpenie SMK, KDH a SOP v exekutíve iba milosrdne zahaľuje fakt, že stále vyšší diel kľúčových politických rozhodnutí už nevychádza zo štandardných procedúr a dohôd v takzvanej koalícii, ale vstáva z náhodných spojenectiev v parlamente. Tie pretínajú nielen líniu koalícia-opozícia, ale bežia častokrát aj krížom jednotlivými stranami a poslaneckými klubmi.
Ak skúmame avizovaný odchod SMK pod touto optikou, je naozaj ťažko hovoriť o nejakom dramatickom zvrate. Pokiaľ Bugár a spol. zrealizujú svoju hrozbu, fakticky iba formalizujú vyššie popísaný rozvrat. Mimochodom rozvrat, na ktorom sa aj vlastnoručne podpísali; ako jediní síce dodržiavanie procedúr a dohôd naozaj vyžadovali a sami aj podľa toho konali, zároveň však boli najväčšou oporou Dzurindovi všade tam, kde nemal podporu SDĽ, resp. šiel proti SDĽ. To bol aj prípad hlasovania na vláde o vyšších územných celkoch, kde bola hrubou silou prekonaná práve ľavica a SOP.
Po spŕške verejných vyhlásení Bugára, Bárdosa, Kvardu sa odchod SMK z koaličnej zmluvy javí ako neodvratný. Jednomyseľným verdiktom svojho predsedníctva sa SMK vmanévrovala do jednosmernej ulice. Zároveň tým ale spúšťa nezanedbateľný tlak na prezidenta, ktorý ešte musí schválené zákony popodpisovať. Schuster síce z džungle odkázal, že ho prijaté normy tešia, to ale ešte k Amazonke nedoputovali signály z Bruselu a okolia, ktoré vystúpenie SMK z vlády vítať zaiste nebudú. Pričom oslabenie koruny ako priamy následok kroku SMK sa už bleskovo dostavilo. Nie je teda vylúčený predpoklad, že Bugárov vabank je akousi poslednou kockou, ako vrátiť "dvanástku" späť do hry.
Isteže, cez Schustera, ktorý by najradšej videl 3+1, by to bolo prinajmenšom zvláštne. Existuje však čosi, čo môže výdatne pomôcť - Cuperove pozmeňovacie návrhy. O tých sa už napr. Ladislav Orosz vyslovil ako o "problémových". Odhliadnuc od právnej kvalifikácie sú v každom prípade krajne nedemokratické. Ak sa potvrdí čo len mierne podozrenie z protiústavnosti, politický tlak zvnútra i zvonka môže byť veru dostatočný, aby Schuster aspoň zákon o VÚC vrátil. A potom možno aj vystúpenie z koaly prestane SMK tak akútne páliť... Odsunutie definitívneho rozhodnutia na koniec augusta pritakáva tomuto scenáru až do tej miery, že sa dá označiť skoro za priehľadný...
Je minimálne pozoruhodný názor Pavla Hrušovského, ktorý za KDH, teda ďalšiu stranu, čo "osmičku" principiálne odmietla, zrazu vystríha pred "hrozbou zastavenia reformy, keby prezident zákony vrátil". Takisto aj názor Ivana Mikloša, donedávna "dvanástkara" telom i dušou, ktorý zase tvrdí, že SDKÚ sa k počtom VÚC už vracať nemieni, aj keby bolo treba "cuperoviny" korigovať. Pričom predseda tej istej SDKÚ sľubuje Spišu, Gemeru, Zemplínu a spol. vlastný región - ale iba ak ho o rok zvolia, aby "mal silu". Tieto a mnohé iné "lapsy lingue" iba potvrdzujú, že to jediné, čo v tejto tzv. koalícii a jej stranách dnes spoľahlivo funguje, je všadeprítomný chaos, v ktorom už ani nerozoznať postranné úmysly od bezradnosti a pustého tárania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
