zinkasovali 500 mariek, prácu a peniaze ľuďom po príchode do Francúzska neponúkli. Tridsaťdeväť oklamaných východniarov sa muselo strastiplným spôsobom dopraviť späť na Slovensko.
"Keď som do firmy zavolala, zdvihol akýsi pán Takáč a ponúkal mi 50 tisíc na mesiac, za zber plodov," povedala nám o prvom kontakte s firmou Denisa B. z Košíc.
"Ponuku som zobrala i napriek tomu, že sme mali pri vstupe do autobusu zaplatiť 500 nemeckých mariek a z prvej výplaty uhradiť 500 frankov. Chcela som totiž niečo robiť a na Slovensku nie sú také možnosti. V kancelárii na Krivej, kde som následne prišla, neboli majitelia, iba sekretárky, ktoré nám dali podpísať zmluvy. Povedali nám, že všetko je legálne, a že máme doma čakať, kedy nás zavolajú."
Bolo to 13-teho a telefón zazvonil o dva týždne s tým, že na druhý deň sa odchádza z Košíc.
"V autobuse sme uhradili spomínanú čiastku a tešili sa, že je všetko O.K. Netrvalo to však dlho, na hranici nám sprievodkyňa oznámila, že 'pasovákom' máme povedať, že ideme na zájazd, nie pracovať. Cesta prebehla bez problémov, ale už sme mali pochybnosti. Na druhý deň sme už boli v Bordeaux, kde mal na parkovisku čakať pán Takáč. Pravdaže po ňom nebolo chýru ani slychu."
Z autobusu vystúpilo 39 znepokojených ľudí, ktorí zavolali do firmy, kde im povedali, že na košickom letisku štrajkujú, preto vraj pán Takáč nemohol priletieť.
"Mne sa to však nezdalo, preto som zavolala domov a opýtala sa našich, či je to pravda, no oni povedali, že nič také sa nedeje. Potom som naspäť zavolala do firmy, kde mi povedali, že sa pomýlili, že štrajkujú vo Francúzsku..."
Po 12-tich hodinách posedávania na parkovisku v Bordeaux bez hygieny jedla a vody, začalo byť medzi členmi zájazdu prihorúco.
"Jeden muž mi vytrhol telefón z ruky a obvinil ma, že stále telefonujem na Slovensko, lebo som spojená s tými podvodníkmi. Ľudia na seba pokrikovali a boli nervózni, bola to bezvýchodisková hektická situácia, kedy ľudia nevedeli, čo majú robiť. Ocitli sme sa podvedení bez peňazí v cudzom svete tisícky kilometrov od domova. Autobusy však boli riadne zaplatené a museli sa už vrátiť na Slovensko. Bolo ich dokopy päť a siedmi z našej skupiny sa rozhodli vrátiť s nimi. Ostatní veriac, že sa p. Takáč sa vráti, ostali."
Denisa po návrate do Košíc zavolala kamarátovi, ktorý sa rozhodol čakať.
"Povedal mi, že tam čakali ešte jeden celý deň, no nik neprišiel. Keďže každý z nich mal iba predpísaných 300 frankov, nemali sa ako vrátiť domov, museli ísť preto na našu ambasádu. Tá kontaktovala príbuzných na Slovensku, ktorí ak chceli, aby sa ich blízki vrátili aspoň do Bratislavy, museli do Francúzka poslať 5 tisíc korún. Tak urobili aj rodičia môjho kamaráta."
Denisa po návrate domov podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. My sme sa dozvedeli, že polícia v súčasnosti prijíma ďalšie oznámenia a prípad je v štádiu zadokumentovania. V piatok sme sa boli v sídle firmy na Krivej ulici pozrieť, no našli sme iba zamknuté dvere. Vrátnička nás informovala, že tu už boli desiatky ľudí, ktorí tu majiteľov hľadali rovnako márne ako my.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
