strát na životoch. Pätnásť mesiacov po havárii na potrubí, v dôsledku ktorej sa bezfarebným a nepáchnucím oxdidom uhoľnatým otrávilo 11 ľudí, vzrušila verejnosť ďalšia tragédia. Došlo k nej 20. januára 1977 o 10.45 hod. v Oceliarni VSŽ pri ukladaní panvy s tekutou oceľou, ktorá zavadila pri presune žeriavom o navádzací tŕň prevážacieho voza. To stačilo na to, aby žeravá láva s teplotou 1600 stupňov celzia "vyšplechla" z naklonenej panvy a zaliala pod žeriavom sa nachádzajúci sklad prevádzkovej údržby DZ Oceliareň.
V tom čase v ňom boli štyria pracovníci firmy SES Mont s.r.o. Tlmače. Žiaľ, len jednému z nich, Michalovi Bernátovi z Malej Idy, sa podarilo vyliezť cez okno a napriek šoku a popáleninám druhého stupňa na celom tele, žeravý kúpeľ prežil… Jeho kolegovia Václav Humeňanský z Prešova, Marek Batyi z Trstenej pri Hornáde a Jozef Kušnirák z Levoče, také šťastie nemali. Dvaja zomreli na následky popálením okamžite a tretí o niekoľko dní neskôr…
Už dva mesiace po prevádzkovej havárii vyšetrovateľ obvinil 48-ročného Ing. Františka U., bývalého riaditeľa DZ Oceliareň, z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. Okresná prokuratúra Košice II však jeho trestné stíhanie zastavila s tým, že "zo strany Ing. Františka U. nedošlo k porušeniu, resp. zanedbaniu povinností, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s následkom vzniku prevádzkovej havárie, teda, že jeho konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obvinený." S týmto záverom sa nestotožnila krajská prokuratúra, ktorá podala sťažnosť na generálnu prokuratúru SR a skončilo to tak, že vyšetrovanie tejto kauzy začalo opäť od ´piky´. V novembri 1999 bolo zavŕšené vznesením obžaloby, ktorá viní Ing. Františka U. a 41-ročného predáka liacích panví VSŽ, Ladislava D. z trestného činu ublíženia na zdraví, pretože " z nedbanlivosti inému spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a smrť…"
Prvému obžaloba kládla za vinu, že ako riaditeľ DZ Oceliareň VSŽ s.r.o. Košice, zodpovedný za komplexné spracovanie a vydanie technologickej dokumentácie podľa vnútropodnikových noriem, nedal stanoveným spôsobom príkaz na spracovanie a vydanie príslušného druhu technologickej dokumentácie v súvislosti s prevozom ocele koľajovou dopravou. To viedlo k "absencii jednoznačne vymedzeného priestoru, kde sa môže žeravá oceľ pri prevoze medzi oceliarňami z panvy vyliať ". V prípade Ladislava D. spočíval podiel viny na tragédii v tom, "že ako predák liacích panví sa pri prevoze panvy s tekutou oceľou koľajovou dopravou, v rozpore s pracovno-bezpečnostnými a technologickými predpismi nepresvedčil, či sa v priestore a dráhe prevozu nenachádzajú osoby, ktoré by mohli byť ohrozené".
"Necítim sa vinný," tvrdili jeden po druhom obžalovaní. In. František U. argumentoval tým, že prevozu ocele koľajovou dopravou medzi oceliarňami zohľadňujú príslušné pracovno-bezpečnostné a technologické predpisy pre predáka liacích panví a pre žeriavnika. "Celá oceliareň je rizikovým pracoviskom, preto pri každom úkone s tekutým kovom bola zabezpečená bezpečnosť práce… O sklade, ktorý sa nachádzal v blízkosti koľaje, po ktorej sa prevážala oceľ, som nevedel. Mal som 2000 podriadených, pričom každý z pracovníkov mal presne stanovenú pracovnú náplň a zodpovednosť. Je teda nelogické, aby som ja zodpovedal za to, že niekto z mojich podriadených poruší predpisy, pričom dôjde k havárii a úrazom," argumentoval pred senátom Okresného súdu Košice II obžalovaný.
"Ja som pred prevozom panvy nevidel v blízkosti žeriava žiadnych ľudí. Je pravda, že som sa nešiel pozrieť do plechového skladu, či tam niekto je. Inak, pri prevážaní ocele som mal vo zvyku pre istotu, ešte upozorniť údržbárov, že pôjde žeriav s tekutou oceľou. V ten deň boli dvere na sklade zavreté. Bol som presvedčený, že tam nik nie je," vysvetlil svoje počínanie predák Ladislav D.
"V Oceliarni VSŽ pracujem ako žeriavnik už od roku 1972. V deň, keď došlo k nehode, som nastúpil na rannú smenu. Vtedy som prvý raz videl prevážací vozeň, ktorého sedlo pre panvu bolo asi o meter vyššie, ako na liacom vozni. Ten výškový rozdiel sťažoval prácu, ktorá patrí aj v súčasnosti k jednej z najnáročnejších. Bavili sme sa o tom aj s kolegami… Celý prevoz ocele od presunu prázdnej panvy do prevážacieho voza, trvá asi 20 minút. Za normálnych okolností prevážací voz pristavuje na koľaji tak, že ja vidím panvu priamo pred sebou. V ten deň to tak nebolo, lebo koľaj rekonštruovali a ja som videl panvu len z boku. Plechový sklad sa nachádzal asi 2-3 metre od koľaje, na ktorej vtedy stál žeriav," opísal situáciu na pracovisku, žeriavnik Ján K.
Obidvaja obžalovaní poukazovali na to, že všetci pracovníci oceliarne vedeli o zákaze pobytu v blízkosti prevážanej tekutej ocele. Jednak formou školení, ako aj priebežným poučovaním. Nielen oni, ale aj svedkovia, ktorých defilovalo pred súdom neúrekom sa zhodli na tom, že oceliareň je rizikové pracovisko a trasa, po ktorej sa preváža oceľ, patrí medzi najohrozenejšie. Natíska sa teda otázka, čo robili dnes už nebohí údržbári a ich kolega, ktorý prežil, v príručnom sklade. Prevažná časť svedkov pracovníkov oceliarne nemala ani paru o tom, na čo plecháč slúžil. Niektorí v ňom nezaregistrovali žiadny pohyb, iní sem-tam videli údržbárov, ktorí do búdy vošli a o chvíľu vyšli.
Podľa obžalovaných, na prevoz tekutej ocele, boli vypracované špeciálne bezpečnostné predpisy: "Naši pracovníci boli z nich školení aj skôr, veď tekutú oceľ sme prevážali i pri predošlej technológii," argumentoval bývalý riaditeľ a jeho spoluobžalovaný Ladislav D. to iba zduplikoval. Bezpečnostné predpisy, o ktorých je reč, podrobne preskúmali súdni znalci. Porovnali ich s predpismi používanými pri podobných technológiách vo vyspelých európskych štátoch a dospeli k záveru, že smernica platná v okamihu nešťastia v oceliarni, za nimi vo všeobecnosti v ničom nezaostáva.
V intenciách uvedených skutočností, súd Ing. Františka U.spod obžaloby prokurátora oslobodil s tým, že vykonané dokazovaie nepotvrdilo príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a smrťou troch ľudí. V prípade Ladislava D., však senát dospel k záveru, že nezapezpečil priestor prevozu panvy tak, aby vylúčil akékoľvek nebezpečenstvo a uznal ho vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti. Uložil mu trest 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
