najväčšie hviezdy. Väčšina odborníkov naopak vyhlasuje, že si pomýlili ľadovú plochu s boxerským ringom a nemajú v NHL čo robiť. Nech už patríte k zástancom jednej, či druhej strany, faktom je, že bitkári mali svoje miesto na zámorských klziskách od nepamäti. K prvej, historicky doloženej bitke, došlo v januári 1918 medzi Joeom Hallom (Montreal Canadiens) a Alfom Skinnerom z Toronta Arenas. Keďže vedenie súťaže ešte nemalo s podobnými incidentmi skúsenosti (NHL vznikla len v roku 1917), prenechalo prípad Hall vs Skinner polícii. Obaja hráči sa nakoniec ocitli pred súdom a dostali podmienečné tresty.
V sezóne 1937/38 už NHL musela riešiť vzrastajúci počet pästných vložiek a zaviedla 5 minútový trest pre hokejistu, ktorý bitku vyprovokoval. O desať rokov neskôr "vyfasovali" päťminútové tresty obaja aktéri súboja. V tých časoch ešte neexistovali bitkári v dnešnom slova zmysle. Rukavice zhadzovali tak priemerní, ako aj výborní hráči. Legenda Gordie Howe, ktorý bol často terčom útokov, sa postupom času tiež vedel päsťami pekne oháňať. Neskôr po rozšírení ligy na 12 tímov - sa začali objavovať hokejisti, ktorí jednoducho herne ani výkonnostne nestačili ostatným. Ak však chceli v súťaži zotrvať, ostávalo im jediné biť sa. "Len zriedka sa bitkár jedného mužstva pustil do bitkára súpera. Keď už medzi nimi k niečomu došlo, bolo to neplánované", spomína si Dave "Tiger" Williams, ktorý vedie s 3966 trestnými minútami tabuľku najtrestanejších chlapíkov v histórii NHL. Nasledujú ho také pre fanúšikov pästných súbojov - známe mená ako Dale Hunter (3565 tm), Joe Kocur (2519 tm) či Bob Probert, ktorý stále patrí medzi aktívnych hráčov. Medzi povestných patrili v sedemdesiatych rokoch aj "fighteri" z Philadelphie. Formácia Dave Schultz Bob Kelly Don Saleski, si kvôli svojej tvrdosti vyslúžila prezývku "Broad Street Bullies" (bitkári z hlavnej ulice). V súčasnosti už tvoria títo chlapci osobitnú skupinu hráčov, ktorí sa spravidla mlátia medzi sebou a ostatní hokejisti sa do "mastenice" môžu, ale nemusia zapojiť.
Tu je rebríček tých "najusilovnejších" v uplynulom ročníku :
1.Stu Grimson ( Los Angeles Kings )
Skutočný Dr.Jekkyll and Mr.Hyde zámorských klzísk. V súkromí je to starostlivý otec štyroch detí, ktorý finančne vypomáha detským domovom a kresťanským školám, no na ľade nepozná brata. Králi potrebovali pred sezónou 2000/2001 dákeho tvrďáka na ochranu najväčších hviezd a našli ho práve v osobe "nemilosrdnej mláťačky", ako znie Grimsonova prezývka. Mnoho hokejistov tvrdí, že jediný kto ho dokáže na ľade skrotiť, je jeho dlhoročný rival Bob Probert. Práve s ním zviedol kráľ nášho rebríčka krvavú bitku, v ktorej však ťahal za kratší koniec. Toto zaváhanie si bohato vynahradil v stretnutí so St.Louis, keď za pár sekúnd knokautoval Reida Simpsona. Tvrdé boje podstúpil so Scottom Parkerom, Dale Purintonom či Mattom Johnsonom. Aj vtipkár Matthew Barnaby si ešte bude jeho päste určite dlho pamätať. Grimson si vytvoril osobný rekord v počte trestných minút za ročník ( 235 ), keď len o minútu prekonal doterajšie maximum z rokov 1991/92. S devätnástimi pästnými vložkami patril medzi najpilnejších bitkárov a nepochybne si tohtoročnú zlatú priečku plne zaslúži.
2.Georges Laraque ( Edmonton Oilers )
Jedno z najpríjemnejších prekvapení sezóny. Konečne začal hrať hokej a na čistokrvného bitkára zaznamenal výborných 29 bodov (13 + 16). Ku cti mu slúži aj to, že sa začal vyhýbať zbytočným vylúčeniam a utŕžil "len" 29 dvojminútových trestov. Zo šestnástich pästných súbojov prehral len jeden, keď podcenil pravačku Wade Belaka. Fínsky zlý muž Sami Helenius má asi ešte aj teraz na chrbte zimomriavky, keď počuje meno Laraque. Tento 110 kilový a 190 cm vysoký čierny bojovník s ním totiž doslova pozametal ľad. Účty si vyrovnal so zákerným Bryanom Marchmentom, ktorý v decembrovom zápase napadol kapitána olejárov Douga Weighta, čo Laraque samozrejme nemohol nechať len tak. Okrem Marchmenta pocítili jeho obrovskú silu aj Todd Fedoruk, Eric Boulton či Reed Low. Hokejoví, ale najmä bitkárski experti dávajú ruku do ohňa, že v nasledujúcom ročníku bude vážnym adeptom na zlatú pozíciu.
3. Peter Worrell ( Florida Panthers )
Spolu s Paulom Lausom a Toddom Simpsonom vytvorili z Floridy poriadne nebezpečné miesto pre súperových hráčov. Keď sa však Laus v novembri vážne zranil (skoro celú sezónu maródoval) a vedenie panterov vymenilo Simpsona do Phoenixu, ostal Worrell na "čiernu robotu" sám. Treba podotknúť, že sa jej zhostil na výbornú a rolu tímového bitkára č. 1 zvládol perfektne. Hlavnou náplňou jeho práce bolo chrániť superhviezdu Pavla Bureho a trestať každého, kto by mu skrivil čo i len vlas na hlave. Zmastil Matthewa Barnabyho, ktorý si chcel zlosť vyliať na jednom priaznivcovi Panthers a dokonca sa s ním pustil do bitky priamo na tribúne. Medzi ďalšie Worrellove "obete" patrili Krzysztof Oliwa, Scott Parker, Jamie Pushor a Rob Ray. Skočil si aj do nášho goliáša Zdena Cháru i nováčika Todda Fedoruka, s ktorým zviedol niekoľko tvrdých a vyrovnaných súbojov. Jeho cieľom je "zažiť sezónu s 20 gólmi a zhruba 200 trestnými minútami. Myslím, že keď budem mať trochu viac skúseností, nebude to nereálne", prezradil tento 24 ročný útočník tmavej pleti. Aj keď si v tomto ročníku pripísal len tri trefy do čierneho, s číslom v kolónke trestných minút ( 248 ) môže byť plne spokojný.
4. Reed Low ( St. Louis Blues )
Po tom, čo sa minulý rok vedenie bluesmanov zbavilo Kelly Chaseho a Rudy Poescheka, tréner Joel Quenneville upozorňoval, že mužstvo jednoducho potrebuje aspoň dvoch zlých mužov, ktorí by sa postarali o bezpečnosť najväčších hviezd. Už v lete pribudol do tímu veterán Reid Simpson, no skutočná bomba vybuchla až na začiatku práve skončenej sezóny. Do klubu bol povolaný 24 ročný Reed Low z Worcestru (AHL) a koučovi Quennevillovi sa zapáčil. Low vedel, že sa v prvom tíme udrží len pomocou svojich pästí a tak neváhal odhodiť rukavice proti komukoľvek. Po sedemnástich zápasoch mal na konte 13 päťminútových trestov a začal vyhlasovať, že prekoná Paula Lausa, ktorý mal v ročníku 1996/97 rekordných 39 bitiek. Na jar sa už začal Low trochu krotiť sezónu zakončil s číslom 23 v kolónke "fighting majors" - a tak si na prekonanie Lausovho prvenstva budeme musieť ešte rok (?) počkať. S chlapíkom ako Reed, sa (nielen) náš Pavol Demitra nemusí o svoju bezpečnosť na ľade obávať.
5. Dale Purinton ( New York Rangers )
Ďalší nováčik v rebríčku. Spolu s Lowom a Toddom Fedorukom začínajú pomaly ale isto nahrádzať odchádzajúcich členov tzv. starej gardy, ako Joe Kocura, Marty McSorleyho či Tonyho Twista. Svojej prezývke "zviera", ktorú dostal ešte na farme, ostal verný aj po príchode do NHL a bez rešpektu sa púšťal i do bitkárov najťažšej váhy. Ukončil kariéru Enricca Ciccona, keď sa s ním v jednom zápase pobil hneď dvakrát a starý bojovník videl, že by mal prenechať miesto mladším. Vybavil si účty so Sylvainom Blouinom, Scottom Parkerom i svojim dlhoročným priateľom Toddom Fedorukom. Dokonca predstihol tímového kolegu a jedného z najlepších v tomto "fachu" Sandy McCarthyho v počte bitiek (18) i trestných minút (180). To všetko stihol v 42 stretnutiach základnej časti. Keď mu tréner Ron Low dopraje v nasledujúcom ročníku viac času na ľade, nepochybne dosiahne "zviera" v bitkárskom rebríčku ešte vyššiu priečku.
6. Jeff Odgers ( Atlanta Thrashers )
Klasický tvrďák strednej váhy, ktorý si to však napriek svojej menšej postave (183 cm , 91 kg) neváha rozdať s hocikým. Nemá síce potetované telo ako Purinton, ani "neposlušne" rastúcu bradu Scotta Parkera, či vraždiaci pohľad v tvári na zastrašenie súpera. Medzi jeho prednosti ale patrí nesmierna vytrvalosť, bojovnosť a stopercentné nasadenie v každom stretnutí. Neváha sa pobiť aj dvakrát za zápas, stačí keď si súper nedovolene vyšliapne na niektorého z jeho spoluhráčov. Počas svojej kariéry v NHL prešiel cez San Jose, Boston, Colorado až do Atlanty a všade si vybojoval pozíciu tímového "fightera" č.1. Denny Lambert, Chris Tamer ani Darcy Hordichuk - ktorí mu v tomto remesle v meste Coca Coly pomáhajú nedosahujú jeho kvality. Odgers sa opäť dostal cez hranicu 200 trestných minút za sezónu (nazbieral ich 226) a zaknihoval si až 20 pästných súbojov. Medzi najlepšie patrili strety s Petrom Worrellom, Paulom Lausom či Reidom Simpsonom. Kým budú v NHL takí chlapíci ako Odgers, o budúcnosť hokejových bitiek sa netreba obávať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
