čo do miery brutality a následkov; precedensov absolútne zvlčilého konania policajtov špeciálne voči Rómom existuje dlhý rad. Spomeňme z voleja známy incident v Žehre, pri ktorom bol gumovým projektilom postrelený maloletý chlapec, či mimovládnymi organizáciami zmapovanú kauzu v Hermanovciach, odkiaľ policajti odviezli tiež maloletého v kufre auta a tiež ho potom mlátili pripútaného k radiátoru. Či prípad z Popradu, kde bol akýsi Róm v priebehu vyšetrovania postrelený do brucha. Výročná správa Amnesty International z roku 2000 hovorí o "pokračujúcom zlom zaobchádzaní s Rómami zo strany orgánov činných v trestnom konaní".
Povedzme ďalej, že rasovo motivované násilie policajtov je vôbec najnebezpečnejšou a najodsúdeniahodnejšou známkou diskriminácie akejkoľvek menšiny. Ide totiž o trestnú činnosť násilnej povahy priamo štátnych orgánov, takrečeno fyzicky dokumentovateľné zneužívanie právomocí, teda rasizmus inštitucionálny (na rozdiel od iných spoločenských prejavov latentného či viditeľnejšieho rasizmu, od ktorých sa môže štát vždy dištancovať, tu je priamo lapený pri čine s "krvavými rukami").
Keby neboli k dispozícii predchádzajúce prípady s menej tragickými koncovkami, dalo by sa súhlasiť s názorom, že s definitívnymi závermi si radšej počkajme na vyšetrenie kauzy. Napokon, objavili sa vážne rozpory medzi výpoveďami syna zavraždeného a šéfov revúckej a krajskej polície v BB. Na základnej diagnóze však pravda ktorejkoľvek strany veľa nemení; aj keby Karol Sendrei podľahol následkom zranení z "nakladačky" pred zadržaním a prevezením na policajnú stanicu, aj tak sa to môže kvalifikovať iba ako absolútne neprimerané násilie ŠTÁTNEHO ORGÁNU a zneužitie právomoci verejného činiteľa s jasnou RASOVOU MOTIVÁCIOU (že bol syn starostu, policajt, mimo služby, je irelevantné). Rozdiel by bol, samozrejme, v miere brutality a trestnoprávnej kvalifikácii: Ak bol Sendrei ubitý k smrti na radiátori podľa verzie synov, ide o vraždu - americkou terminológiou - prvého stupňa.
Treba však povedať aj to, že "ľútosť nad prípadom a záujem o dôsledné, objektívne a spravodlivé vyšetrenie", ktoré deklarovali policajní šéfovia z Revúcej a BB, vyzerá z ich strany - ako tradične v podobných kauzách - značne pochybne. Ich tvrdenia (obhajoba?) vyznievajú veru absurdne až do tej miery, akoby "svojich" kryli. Nedá sa totiž konštatovať, že k najzávažnejším zraneniam došlo ešte pred prevozom na policajnú stanicu, pričom zároveň "lekár nenašiel závažnejšie zranenia, len drobné odreniny (...)". A nato, po celonočnom pripútaní, ale už bez bitky (!), zadržaný iba tak ráno skonal. Pričom si údajne ani nepýtal ďalšie ošetrenie. To je maximálne nepravdepodobné a zdravotný stav dvoch synov, ktorí prežili, svedčí o čomsi úplne inom.
Zásadnou otázkou je preto kauzu dôsledne a do detailov vyšetriť a následne EXEMPLÁRNE potrestať vrahov (ak ide o vraždu), ktorí by mali zhniť v base, až budú čierni. Odhodlanie nového ministra vnútra osobne dohliadať na priebeh vyšetrovania sa však nedá vnímať ako úprimné, pokiaľ nebudú suspendovaní zo služby práve revúcky a krajský šéf polície. Nielen pre kontraverzné prehlásenia; im náleží totiž osobná zodpovednosť v prípade, ak sa preukáže pravdivosť verzie synov zavraždeného. Takisto nesvedčí o veľmi angažovanom prístupe, ak vyšetrovanie kauzy zostáva v kompetencii krajskej inšpekcie - vzhľadom na závažnosť by ju malo okamžite prevziať bratislavské centrum. Takisto len ako škandalózne sa dá hodnotiť rozhodnutie banskobystrického sudcu, ktorý návrh vyšetrovateľa na vzatie obvinených do väzby neakceptoval.
Že incident časovo zapadol do prerokúvania rezolúcie Európskeho parlamentu o Slovensku v jeho zahraničnom výbore, je veľmi dobre. Ak sa totiž nedokážeme principiálne vyrovnať s touto kauzou, nemáme v EÚ a vôbec na demokratickom Západe čo hľadať. Je to skutočný test zrelosti politického vedenia štátu; policajné násilie a rasizmus totiž existujú temer kdekoľvek, podstatné z hľadiska "indexu demokracie" je práve to, ako sa štát postaví a vysporiada s rasovo motivovaným zločinom priamo vo svojom tele.
Okrem ukážkového procesného priebehu bude systémovo dôležitá ešte jedna vec: Začať s radikálnou očistou od všetkých tých úchylákov, dobytkov a sadistov, ktorí preukázateľne v polícii, najmä na najnižších zložkách, fungujú. V službách PZ sa stále vyskytujú sociálne a citovo retardovaní debili, ktorých treba odtiaľ urýchlene odfiltrovať. Ivan Šimko dostáva takto ideálnu možnosť naozaj dokázať, že jeho "menej slov, viac činov" nie je iba politickým "bruchomluvectvom". Nezačal však najpresvedčivejšie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
