chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Textár a básnik Kamil Peteraj vsadil na kľudný vidiecky život v Záhorskej Bystrici neďaleko Bratislavy, kde žije viacero známych osobností.
Za jedno z najfantastickejších zvierat považuje mačku. Často je stredobodom objektívu jeho fotoparátu, lebo je vášnivým fotografom. Páči sa mu sloboda, ktorú tieto šelmy vyznávajú. Hoci, mal vraj už jedného kocúra, ktorý sa naučil podriadiť sa. "Povedal som mu: Cico povedz miau a on splnil moje želanie. Trénovali sme poctivo. Ale bolo to zrejme nevdojak, že sa to naučil. Psi sú síce múdri, ale sa vždy podriadia, lež mačka nikdy," hovorí Kamil Petraj. Podľa neho sa v mačke skrýva tajomstvo prírody, tajomstvo šeliem, niečoho, čo niekde okolo nás je, síce iba tušené, ale tie šelmy to vedia. Napísal dokonca v jednej zo svojich zbierok báseň, kde sa zamýšľa nad tým, kam bežia mačky, keď vám skrížia cestu...
Teraz má iba jednu mačku, kedysi ich mával tri až päť. "Rád som takto pracoval, že mi sedel na každom kolene kocúr. Oni sa na mne pekne vyhrievali a mne sa takto sa úžasne robilo. Najradšej som ich kŕmil, lebo vtedy boli najprítulnejšie a spokojne priadli."
Teraz má Kamil Peteraj Maňku. Ide o dedinskú fajtu.
Každá vždy dostane meno podľa toho, na čo sa podobá. A táto je vraj typická krásna stredoeurópska žíhaná mačka ako má byť. "Dedinské zmesky sú najlepšie. Vážne. Výhodou je aj to, že majú mačky malý akčný rádius. Iba keď majú svoje obdobie vydávajú sa na túlačky," tvrdí Kamil Peteraj, ktorý sa vďaka jednému zo svojich kocúrov naučil liezť na stromy. "Bál sa totiž výšok, ale vždy vyliezol na strom a ja som ho nešťastníka musel potom vždy dávať dolu," dodal na mačaciu tému Kamil Peteraj. A na rozlúčku mi nakreslil portét svojej mačky Maňky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.