kanadsko - slovenská folklórna tanečná skupina Domovina. Súbor vznikol v roku 1983 a jeho umeleckou vedúcou je od začiatku až doteraz Irena Timková, ktorej v začiatkoch pomáhalo viacero inštruktorov a choreografov. Od roku 1995 sa na umeleckom formovaní Domoviny, ako choreograf, začal podieľať Pavol Širák s manželkou Zuzanou, známy v súvislosti s košickým folklórnym súborom Železiar. Po bravúrnom vystúpení Domoviny v rámci programu Pozdravy Slovensku, ktorý bol súčasťou slávnostného otváracieho ceremoniálu matičného festivalu, sme oslovili jednu z jeho členiek, sympatickú Beátu Peckovú, rodáčku zo Žiliny.
"Do Kanady som so svojou rodinou odišla pred takmer dvanástimi rokmi. V súbore som začala tancovať krátko po našom príchode a to aj napriek tomu, že nikdy predtým som sa ľudovému tancu nevenovala. Za srdce ma chytil až v mojej novej vlasti a som veľmi rada, že sa tak stalo. Náš súbor sa slovenskej verejnosti predstavuje už po štvrtý raz. Ja som s ním na rodné Slovensko zavítala po tretíkrát. Okrem Slovenska sme vystupovali v Rakúsku, veľa raz v USA a samozrejme v Kanade. V našom repertoári máme šarišské, zemplínske, goralské, detvianske tance, tance z okolia Myjavy, Detvy a Trenčína".
Koľko členov má súbor a ako slovenský folklór vnímajú Kanaďania?
"Domovina pôsobí v meste Windsor , Ontario, ktoré sa nachádza pri hraniciach Kanady s USA. Má šestnásť tanečníkov, ktorých predkovia vo väčšine pochádzajú zo Slovenska, ale väčšia časť členov súboru po slovensky rozprávať nevie. Kanaďania si uvedomujú, že ich krajina by bez prisťahovalcov nebola ničím. Máme ich podporu, čo nás samozrejme teší, že môžeme prekrásny slovenský folklór v tejto, ale aj iných krajinách šíriť. Veľmi oceňujú temperamentnosť slovenských tancov. Hovoria, že zobudia a do pohybu privedú každého, hoci by mal obe nohy ľavé".
Kde a ako často "trénujete", teda nacvičujete svoje programy . Aké sú vaše prvé dojmy z pobytu v Zemplíne, čo hovoria vaši spolutanečníci?
"Členovia súboru sa stretávajú jeden, a niekedy aj dvakrát, v týždni. To však nie je všetko, pretože v našom meste máme okrem svojho kostola aj svoj dom, kde sa stretávame na zábavách, na ktoré chodia nielen členovia súboru, ale takmer celé spoločenstvo tu žijúcich Slovákov. Tancujeme len slovenské tance a je to veľmi fajn. Na Zemplín sme pricestovali v nedeľu ( prvého júla) a ubytovaní sme na Zemplínskej šírave. Veľmi dobre sa o nás starajú a okrem počasia, ktoré nám zo začiatku neprialo, nám nič nechýba. Zemplínčania nás nevnímajú ako cudzích. Hoci pochádzam z opačného kúta Slovenska, som na nich hrdá rovnako ako na svojich Žilinčanov. Verím, že s takýmto vrelým prijatím sa stretneme aj v ďalších mestách a obciach východoslovenského regiónu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
