Každý trávi čas po svojom, ale určite každý má nabitý program. To, čo sa nedalo stihnúť počas dlhej a únavnej sezóny, to treba urobiť za pár týždňov. Každý z našich chlapcov hovorí, že pobudnúť čo len krátko doma má na dušu vynikajúci vplyv. Stretnutia s rodinou, so známymi, kamarátmi a priateľmi sú skutočným balzamom. Viacerí z legionárov sa však neobmedzujú iba na takéto príjemné chvíle, ale nachádzajú si i iné možnosti realizovania. Včera sa začala v Poprade hokejová škola pre nádejných adeptov puku a medzi tými, ktorí budú udeľovať lekcie profesionála, nechýba ani Radoslav Suchý (na fotografiách).

"Už dlhšie som sa na túto akciu tešil, a to aj preto, že som dlho nebol na ľade. Inak, v mojom prípade to nie je prvý raz, čo som aktérom v podobnej škole. Minulý rok som bol v Dubnici, kde to pripravil Rasťo Pavlikovský. Už viem, čo ma čaká. Ide hlavne o zábavu, relax, decká sú rady, že nás stretnú a niečo sa naučia. Pre nás to nič nie je, hlavne teraz, keďže sa to koná v Poprade, čiže doma a nemusím nikam cestovať. Uskutočnia sa dva turnusy, každý trvá týždeň. Vystrieda sa dovedna šesťdesiat chlapcov vo veku od siedmich do štrnástich rokov," rozhovoril sa tento obranca Phoenixu, ktorého sme následne zasypali ďalšími otázkami.

Na počudovanie ste tohto roku vlastne ani nemali dovolenku. To nebýva zvykom u vyťažených športovcoch. Môžete to rozviesť?

"Bol som týždeň v Phoenixe spolu s Lacom Nagyom z Košíc. Pred tromi týždňami som sa odtiaľ vrátil. Trénovali sme tam, robili testy. Bola to pracovná forma dovolenky."

To nebýva obvyklé, aby klub stiahol svojich hráčov v tomto období.

"Je nový majiteľ kojotov, iné vedenie. To dbá na to, aby mladí hráči mali čo najlepší program a boli dostatočne zaťažení, pripravení. Bolo to akési testovanie našej kondície."

Vlani ste podpísali zmluvu na tri roky, takže vás v tomto tíme čakajú ešte dva ročníky.

"Dúfam..."

Bilancia minulých zápolení bola iste lepšia než predtým. Súhlasíte?

"Bezpochyby. Hral som viac zápasov, hoci na prvý zásah stále čakám. Ja som už dávnejšie povedal, že ak strelím premiérový gól v NHL, tak skončím s hokejom, lebo to bude maximum, čo som mohol dosiahnuť...Teraz však už vážne: strávil som viac času na ľade, tréneri mi viac dôverovali, dostával som sa do akcie aj počas oslabení, čo bolo dobré znamenie."

S výkonmi mužstva už taký optimizmus však neprevládal...

"To je pravda. Zavládlo sklamanie, že sme sa nedostali do play off. Rozhodovalo len skóre, o to väčšie bolo rozčarovanie."

V uplynulej sezóne ste absolvovali 72 zápasov, mali ste desať asistencií, kým rok predtým ste zaknihovali šesťdesiat duelov. Vy ste sa už raz zmienili, že pri uplatnení sa v NHL zaúradovala aj náhoda, šťastena. Sprevádzalo vás šťastie naďalej?

"Najťažšie bolo dostať sa na súpisku elity a teraz je na mne, aby som z kolotoča nevypadol a udržiaval si primeraný herný štandard. Zatiaľ to klape všetko ako má, takže bodaj by to pokračovalo v tomto duchu."

Kojoti disponovali pomerne prestarnutým kádrom, lenže v poslednom čase manažment rapídne omladil mančaft.

"Budeme mať asi najnižší vekový priemer v súťaži. Naozaj všetci skúsení a zrelí poodchádzali preč. Na vzťahy v kolektíve by to ale malo mať dobrý vplyv, lebo budeme všetci približne rovnako na tom vekovo."

S kým si najlepšie rozumiete?

Pravdaže s Mišom Handzušom a Lacom Nagyom. Ten sa ku mne aj nasťahuje do domu, ktorý som si kúpil. Okrem toho som výborne vychádzal so Standom Neckářom, ale toho klub vymenil do Tampa Bay. "

Ako vnímate prítomnosť ďalších krajanov v kolektíve?

"Mám z toho zakaždým radosť. Dobre mi padne, keď sa môžem s niekým pozhovárať v materinskom jazyku, povzbudí ma to, je to pre mňa motivácia, akási injekcia chuti, lepšie sa mi potom hrá."

V štatistike vám pribúdajú zápasy, pociťujete tento fakt aj vo vašom počínaní si na ľade?

"Samozrejme, veď akonáhle hokejista pravidelne nastupuje, je istejší, herne sebavedomejší. Má väčší prehľad, viac si dovolí, nič ho tak skoro neprekvapí, lepšie sa cíti medzi mantinelmi."

Vaša doména je defenzíva, nezmenili ste sa?

"Nie, zostávam verný svojej hre."

Pristavme sa ešte pri tej zakliatej koncovke. Už vám asi lezú aj na nervy otázky typu kedy strelíte prvý gól?

"Zatiaľ mám poruke spomínanú výhovorku. V kútiku duše však dúfam, že už dlho azda nebudem čakať na takúto radosť. Utešujem sa tým, že do rekordu v súťaži mám ešte ďaleko."

Aká dlhá je dosiaľ rekordná séria stretnutí bez puku v bránke?

"Ešte mi chýba k tejto méte nejakých sedemdesiat vystúpení, takže je to v pohode. Hranica je, pokiaľ viem, okolo dvesto stretnutí."

Pri zostavovaní nominácie na majstrovstvá sveta v Nemecku tréner Ján Filc nemohol rátať s vašou prítomnosťou z osobných dôvodov - rozvodu. Je táto bolestná a nepríjemná kapitola v živote za vami?

"Ešte nie. Už som sa ale z toho dostal, predtým to bolo horšie, keď to bolo čerstvé. O tom sa ale nechcem baviť."

Čo ešte mienite stihnúť v letných mesiacoch?

"Okrem hokejovej školy ma čakajú tréningy s popradským kolektívom, to je u mňa pravidlom. Koncom mesiaca potom ešte absolvujem kemp reprezentácie u nás v Tatrách. Začiatkom septembra alebo koncom augusta odlietam za more."

Vlani ste spomínali, že po petrohradskom triumfe bol dojímavý záujem o hráčov medzi fanúšikmi, hlavne mládežou. Je to rovnaké stále, spoznáva vás omladina, pýta si autogramy, zastavujú vás ľudia na ulici, ste rovnako populárny?

"Teraz to už nie je také vypuklé, vtedy bola celková eufória na Slovensku."

Na olympiádu v Salt Lake City určite často myslíte.

"Tam nikto z adeptov nebude chcieť chýbať. Je to méta, po ktorej prahnú všetci a ja nie som výnimkou."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.