Viceprezident Združenia zberateľov historických vozidiel Konštantín Nikitin priznáva, že na Slovensku je ich najvychýrenejším majiteľom. V jeho zbierke nájdete Mercedes 170C, ktorý je jediný svojho druhu na svete, na športovom roadstere Morgan z roku 1969 sa po cestách zase preváža jeho zať - Maroš Kramár. Populárny herec hovorí: "Mám rád rýchlu jazdu a kto si myslí, že si na ceste pozrie veterána iba chvíľu zozadu a potom už len stále spredu, nech sa pripraví na opačné prekvapenie." Dali sme týchto dvoch mužov na pár hodín oproti - či vlastne k sebe.

So ženou sa zoznámil na filmovačke

Ako ste sa zoznámili?

Kramár: "Na nejakej filmovačke. Nataša mala pätnásť alebo šestnásť rokov, svokor tam prišiel na veteráne Morgan, v ktorom som potom nakrúcal. Nataša bola pekná vrkočatá čučoriedka - ale neplnoletá. A vôbec sa so mnou nebavila. Hercov neuznáva, považuje ich za namyslených jedincov." (Smiech.)

Nikitin: "Hovorí mi - oci, čo je toto za človeka, to je asi nejaký herec. A spýtala sa - mám mu jednu vraziť?"

Kramár: "Keďže si ma desať rokov nevšímala, desať rokov sme sa nevideli. Potom sme sa stretli na nejakej recepcii, a bolo z toho sedem rokov chodenia so svadbou."

A odvtedy máte "veteránov" kedykoľvek k dispozícií.

Kramár: "To nebolo také jednoduché."

Nikitin: "Mal ho vždy, keď potreboval. Teraz machruje. Keď ho potreboval, tak ho dostal."

Kramár: "Zlé jazyky hovoria, že som sa oženil pre tie autá. A najmä pre vozidlo Morgan. Pravda je taká, že ako svadobný dar som dostal perinu a vankúše."

Nikitin: "Keby dostal Morgan, bol by nešťastný. Je to náročná prevádzka a údržba. Vie doň naliať benzín len vtedy, keď ho upozorním. On by s ním dlho nejazdil, to mi verte. Maroš jazdí dobre, razantne, ale zabúda, že po jazde musí ísť vozidlo do údržby. Vždy. To by nezvládol."

Manželka vás teda "na auto" nezbalila.

Kramár: "Nie, nie. Svokor musí povedať, že to nezneužívam."

Nikitin: Veterán v USA - čerešňa na torte

Kedy vás netradičná vášeň k historickým vozidlám chytila?

Nikitin: "Pred tridsiatimi piatimi rokmi. Predtým som lietal. Hľadal som si nejakú motoristickú záľubu. Videl som v Pardubiciach zbierku pána Moučku. To ma chytilo za srdce."

Vaše prvé auto?

Nikitin: "BMW 328, kúpil som ho za 28-tisíc korún. Dnes má katalógovú cenu 300-tisíc mariek. Vymenil som ho za nový Chevrollete Malibu, ktorý mi pri filmovaní rozbili Eva Poláková a Milan Kňažko. Bol to dvestokoňový voz, Eva omylom šliapla na plyn namiesto na brzdu a rozbila ho. Milan sa len viezol, z toho vraku som ho potom vyťahoval. Televízia mi škodu zaplatila, ale roky sme sa súdili. Bola to veľká zábava."

Koľko áut ste mali v zbierke?

Nikitin: "Niekoľko desiatok - súčasných, alebo veteránov. Ak som si chcel vytvoriť vlastnú zbierku, musel som kupovať vraky, reštaurovať ich a predávať. Tak som šetril na autá, ktoré som chcel vlastniť. Plat som mal 2500 korún a dve malé deti."

Ktoré sú najkrajšie? Autá, nie deti...

Nikitin: "Anglické dvojmiestne športové. Na vypletaných kolesách ako Morgan. Aj veľké, luxusné americké limuzíny. Mám Kissel z roku 1930, ktorý má drôtené kolesá."

Hovoríte stále o tom Morgane. Ide o taký vzácny kus?

"Som jeho prvý majiteľ, kúpil som ho nový v roku 1969. Pomohol mi k tomu šéfredaktor časopisu o motorizme v Nemecku. Poznali sme sa - on predo mnou poznamenal, že by chcel Porsche. Išlo o špeciálnu sériu, bol som v poradovníku, tak som mu pomohol, on sa zase zriekol Morgana a predal mi ho. Vyšiel ma približne 100-tisíc korún."

A Porsche - koľko stálo to?

"Tomu pánovi v Nemecku sa jeho prvá jazda v Porsche stala osudnou. Bol to šesťdesiatročný pán. Spolu so svojou milenkou v ňom zahynul pri čelnom náraze, identifikovali ho podľa chrupu."

Koľko stoja veterány dnes?

Nikitin: "Dobre urobený handraplán - "trojkolka" zn. Velorex za 14-tisíc korún - sa u nás predáva za 200-tisíc, v Nemecku za päť- až sedemtisíc mariek."

Reparujete si ich sám?

Nikitin: "Nie, nikdy. Som síce vyučený letecký mechanik, ale k takýmto autám treba ľudí z rôznych profesíí. Klampiarov, čalúnnikov, lakovníkov, umelecké stolárstvo. Dokážem auto rozobrať, zistiť diagnózu, pozháňať náhradné súčiastky, ale viac-menej robím manažéra."

Máte aj ponuky na predaj?

Nikitin: "Vždy som mal, mám a určite aj budem mať."

Nové, moderné auto nemáte?

Nikitin: "Nie, nemám k nim vzťah. Prekáža mi na nich elektronika, jediné, čo uznávam, je servoriadenie, automatická prevodovka a klimatizácia."

Sú však rýchlejšie. Koľko vytiahne veterán?

Kramár: "Na Morgane okolo 180 kilometrov za hodinu. Môj rekord - samozrejme, nie na slovenskej diaľnici, a v inom aute - je 240 kilometrov za hodinu."

A čo náhradné dielce? Vyrábajú sa?

Nikitin: "Na anglické áno. S americkými je to horšie, ale zohnať či vyrobiť sa dá všetko."

Kto sa o to všetko bude starať v budúcnosti?

Nikitin: "To neriešim. Dve autá som daroval svojmu synovi k osemnástym narodeninám."

Dá sa na nich ešte zarobiť?

Nikitin: "Už nie. Pred dvadsiatimi rokmi ešte áno."

Veľa zberateľov už u nás asi nie je.

"Je nás asi sto. Zapálených veteranistov, ktorí majú kvalitné autá, tých je dvadsať, tridsať."

Je rozdiel medzi našimi a tými v cudzine?

Nikitin: "Mať staré auto v Československu bola z núdze cnosť, na nové peniaze neboli a ľudia cestovať potrebovali. Ak sa niekomu začne dariť v Amerike, postaví si dom, kúpi chatu, jachtu, tri autá, milenku, a nakoniec aj veterána. Je to ako čerešnička na torte."

Kramár - Mal Trabant aj "rumunskú pomstu"

Odkedy máte vodičský preukaz?

Kramár: "Od osemnástich."

Prvé auto?

Kramár: "Trabant kombi."

Nikitin: "Fakt?!"

Kramár: "Aj ja som veteranista, to auto bolo mojím sťahovákom, tam som mal všetky veci."

Na koľko vás vyšiel?

Kramár: "Nič, zostal mi po otcovi. Mal som ho dva roky, predal som ho za deväťtisíc."

Ďalej nasledovali?

Kramár: "Lada - to bol pekný príbeh. Pýtal som sa predajcu - môžem si vybrať farbu? Isteže, sú na dvore. Stáli tam tri žlté. Tak som si vybral žltú. Potom som mal Oltcit - rumunskú pomstu. Ďalej Renault, Ford Fiesta, v Amerike som si kúpil Chrysler Le Baron. Octaviu, Citroen HDI, teraz mám Hondu."

More? Načo! Napustí si bazén, a je pri vode

Maroša všetci poznajú. Nezväzuje to vášho ducha, Konštantín?

Nikitin: "Maroša mám veľmi rád, je sympatický, milý. Jediné, čo mu vyčítam, je, že sa neholí a fajčí."

Kramár: "To preto, aby si sa so mnou nechcel bozkávať."

Nikitin: "Keď ho niekam zoberiem, svojou popularitou mi pomôže. Sponzorom robí dobre, keď sú tam známe osobnosti."

Zhodnete sa vo všetkom?

Kramár: "Bývame spolu v jednom sídle a svokor nechce dovoliť, aby sme mali psa. Čakám, keď ho moja malá dcéra Tamara presvedčí."

Nevyčítala vám niekedy žena, že sa viac venujete autu ako jej?

Nikitin: "Iba prvá. Vtedy ešte veterány tak v kurze neboli ."

Na dovolenku pôjdete Hondou či Morganom?

Kramár: "Ani jedným - nepôjdeme. Chystáme sa nadstavovať, v decembri čakáme prírastok do rodiny."

Nikitin: "Ja nechodím nikdy. Napustím si bazén, a som pri vode."

Robil pre pečiatku v občianskom

Podľa mena ste Rus. Čo tu robíte?

Nikitin: "Môj otec sa narodil v Rusku, po šiestich semestroch univerzity prišiel ako emigrant doštudovať do ČSR, kde zostal. Bývali síce v pražských chudobincoch, ale všetko mali zadarmo."

Kramár: "Aj moja babka pochádza z Krasnojarska."

Boli ste tam niekedy?

Nikitin: "Nie. Ale bol som v Petrohrade - patril nám tam jeden z kaštieľov."

Kramár: "Nevrátia nám v reštitúcii nič?"

Nikitin: "Nie. A nechcel by som to ani zadarmo. Som rád, že udržím tieto vozidlá. Penziu mám tritisíc päťsto korún, robil som do päťdesiatky, do revolúcie. Len pre komunistov, pečiatku v občianskom preukaze. Nemusel som, veterány by ma už vtedy boli uživili."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.