nefunkčnosti inštitúcií, ktoré majú dbať na poriadok, právo a spravodlivosť. Výsledkom takého stavu je potom prevzatie zákona občanmi do vlastných rúk. Paradoxne tak, ako to predviedli policajti v Revúcej, ktorí mali byť garantmi jeho dodržiavania. Možno je náhoda, že páchateľom bol policajt, no určite nie je náhoda, že obeťou bol Róm. Práve Rómovia sa v niektorých slovenských obciach a mestách, kde ich žije tridsať, päťdesiat i viac percent podieľajú drvivou väčšinou na kriminalite. A ak by zákony prísnejšie chránili súkromný majetok, tých mŕtvych a možno nie len Rómov, by na poliach, v záhradách a v lesoch bolo pravdepodobne viac. To však nie je cesta hodná civilizovanej spoločnosti. Netreba zabúdať, že Rómovia patria k najslabšej sociálnej vrstve, ktorá je vždy citlivým indikátorom stavu majoritnej spoločnosti, zrkadlovým obrazom jej tienistých stránok a akýmsi zlým svedomím. Zmeniť sa musíme všetci a zákon musí platiť pre každého rovnako. Je napríklad príznačným prejavom právneho vedomia Rómov tvrdenie, že musia kradnúť, aby prežili. Niet sa tomu čo diviť, ak sa toto ich vedomie formovalo v podmienkach, kde takmer každý desaťročia kradol a k tomu po roku 1989 pribudol fenomén beztrestnosti tých najväčších zlodejov. Nehovoriac o tichom slovenskom apartheide, ktorého príčinou nie je ani tak farba pleti, ako to všetko ostatné. Skôr, než prepuknú vášne, je dobré obnažiť si i tieto súvislosti. Majoritná spoločnosť potrebuje sebakritiku, aby mohla účinne pomáhať a nie likvidovať najslabších. Prípad z Magnezitoviec nie je a nebude ojedinelým. Signalizuje, že napätie v spoločnosti nepoľavuje, ale rastie a že problém sa nerieši. Vďaka médiám už ale žije vlastným životom. Bez ohľadu na skutočnosť a mieru zavinenia jednotlivých aktérov. Namiesto hľadania širších súvislostí, pozadia a príčin nastupujú emócie, horúce hlavy a nič neriešiace rýchle riešenia. Škoda, že z kauzy hneď každý vytĺka iba svoj vlastný kapitál.
(autor je redaktor Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
