Prázdniny môžu priviesť deti na šikmú plochu

Viac ako 75 percent detí trávi letné prázdniny doma. Buď si rodičia nemôžu dovoliť vziať ich na dovolenku, alebo na svoje potomstvo jednoducho

nemajú čas. Podľa psychológov však nie je pre deti podstatné kde trávia svoj voľný čas, ale ako a s kým ho trávia. Aj sociálne slabšie rodiny, pokiaľ sú schopné štrukturovať čas a deti vo vzťahu emočne sýtiť, môžu zabezpečiť svojím ratolestiam pekné zážitky. V podstate je to jedno, či deti prázdninujú v Chorvátsku, alebo u starých rodičov. Stačí, keď existuje niekto, kto im čas zmysluplne vypĺňa, konštatuje Silvia Kubaňová, klinická psychologička z Popradu. Je dôležité, aby stimulácia bola primeraná k veku dieťaťa a jeho vzťahu k rodičovi. Je ťažké organizovať program napríklad tínedžerovi. Podľa S. Kubaňovej je u menších detí najhoršou variantov osamotený pobyt doma. Ak ten navyše dopĺňajú viaceré zákazy a príkazy zo strany rodičov, dieťa veľmi ľahko môže skončiť na šikmej ploche. Určite nenechávajte mladšie deti osamote. To si totiž často krát môže nájsť množstvo náhradných aktivít. Takisto mu ju môžu zabezpečiť jeho rovesníci a nemusí vám byť práve po chuti. Dôležitý je osobný vzťah. Rodičov môžu nahradiť starí rodičia, alebo susedia. Jednou z možností je aj pobyt v Materskej škole. Staršie deti by mali zvážiť všetky možnosti, ako tráviť voľný čas a vymyslieť si vlastný program. Dobrou alternatívou sú podľa S. Kubaňovej mestské tábory. V tomto prípade však závisí aj od finančných možností rodičov. Realizácia záujmov starších detí býva často spojená s veľkými finančnými nákladmi. Záleží od jednotlivca, či rozvíja jednu aktivitu, alebo sa venuje niekoľkým naraz, hovorí S. Kubaňová. Psychologičke nie sú vzdialené ani problémy mladých ľudí. Veľa z nich totiž v práve čase prázdnin prichádza po prvýkrát do styku s drogami a alkoholom. Stáva sa tak niekedy pod tlakom rovesníkov v skupine, s ktorou sa pravidelne stýka. Moje skúsenosti s týmto problémom sú vo všeobecnosti negatívne. Od puberty začína byť rovesnícka skupina dôležitejšia ako rodičia. Nezáleží na tom, či je rodinné prostredie harmonické, alebo nie je. Záleží na tom, či rodičia dokážu odhadnúť mieru vplyvu tejto skupiny na svoje dieťa. Každé dieťa je totiž iné, dodala na záver S. Kubaňová.