svedčí o mnohom. Aj keď nekorunovaným lídrom zostáva stále chaos, v ktorom sa aj divá sviňa s buzolou má problém zorientovať.
Skvelou reklamou toho je vyumelkovaný a smiešny konflikt Migaša s Dzurindom, či sa dá alebo nedá stihnúť novela pred týždňom (!) prijatého zákona, ktorá by zabezpečila scelenie Spiša. Ide o nezmysel, až bučí - nie kvôli termínom, ale politicky. SDKÚ je dnes to posledné, čo by kauzu otváralo; jedna novela by otvorila priestor desiatim ďalším. Migaš vyzeral byť napriek tomu poriadne vystresovaný - SDĽ úspešne dostala k ľadu "nebezpečnú" reformu a teraz ju vťahujú do nového cirkusu.
Hysterizovanie médií, postihnutých regiónov aj zvyšku reformných politikov má veru reálny podklad; takzvane "SKUTOČNÁ REFORMA VEREJNEJ SPRÁVY", ako o nej snili optimisti a namaľoval Nižňanský, je asi naozaj na dlhý čas odpískaná. Bezprostredným dôsledkom ôsmich schválených, takzvane samosprávnych krajov totiž predovšetkým je, že sa betónuje v platnosti starý zákon o územnom usporiadaní, ktorý vyčísľuje dnešný počet krajov a okresov, a takisto zákon o organizácii miestnej štátnej správy. Čo v praxi znamená, že pretrvá aj do budúcnosti súčasná konfigurácia krajských a okresných úradov.
Toto je principiálny a pre našu kauzu (teda preskúmať, či je "osmička" o ničom alebo ešte o dačom) najpodstatnejší rozdiel medzi prijatou "osmičkou" a odvrhnutou "dvanástkou". Tá by si totiž zmeny v menovaných zákonoch priamo vynútila. Tento rozdiel, samozrejme, hovorí, že v rozdelení kompetencií vznikne buď "duálny systém" (duplicita), alebo sa samosprávne orgány k väčšine originálnych právomocí proste nedostanú. Jeden či druhý variant povedie nie k zlacneniu, ale asi dokonca k predraženiu verejnej správy, ako prognózuje Nižňanský.
Isteže, ekonómia projektu nie je všetko. Duplicita či neplnohodnotne vybavené VÚC však naozaj odporujú či dokonca negujú princíp samosprávnosti; tuhý centralizmus zámeru je takrečeno naživo uchopiteľný. Ono sa možno, navzdory všetkým "dvanástkarom", dá predstaviť aj funkčný "osmičkový" systém; zrada je práve v tom, že taký sa presadil v NR SR aj preto, aby "neťahal" za sebou ďalšie decentralizačné zmeny.
Práve toto jasne vytŕča z dikcie naväzujúcich zákonov, ktoré sa majú prijímať v septembri. Je to k neviere, ale ak prejdú, obce budú ešte väčšmi finančne závislé od centra, ako doteraz. Existuje aj spústa ďalších indícií zakomponovaných v týchto normách, smerujúcich k podozreniu, že ide vlastne o akúsi sabotáž SKUTOČNEJ reformy. Mimochodom, veľmi podobný názor už dlhšie ventiluje aj predsedníctvo ZMOS; hoci však už špeciálny kuriér vyrazil k delte Amazonky, "sýkorovci" zatiaľ Schustera stále nevyzvali, aby zákony nepodpísal. Prečo?? Treba opätovne pripomenúť, že v nich strašia aj "cuperoviny" (pozmeňovacie návrhy silne obmedzujúce VÚC, pravdepodobne protiústavné!)
Pozoruhodné isteže je, že s podobou naväzujúcich zákonov bol už dlhšie oboznámený (uzrozumený??) aj Viktor Nižňanský. Bojoval však za svoj tucet až do konca, hoci musel vedieť, že aj keby "dvanástka" prešla, z návrhov, ktoré lezú z ministerstiev financií a vnútra, SKUTOČNÁ reforma nebude.
Súbežne s oprávnenou (aj keď často nevyargumentovanou) kritikou "osmičky" a pochovávaním "skutočnej reformy" sa cez médiá rozpútal zápas o politické interpretácie minulotýždňového hlasovania. Od strán, ktoré sa postavili proti, najmä OKS (Občianske konzervatívne spoločenstvo, nový projekt Tatára a spol.) a KDH, vychádza citeľný tlak vysadiť SDKÚ do antireformnej koalície s HZDS, SDĽ, SOP a spol. Keďže sú v hre pravicové preferencie a SDKÚ má stále fór, nahonobený väčšinou nekorektnými prostriedkami, je to motív legitímny. Zároveň však aj scestný - ak agendu veľmi rýchlo neopustia, spália všetky mosty nielen k predvolebnej (tá je už dávno utópiou), ale i povolebnej spolupráci. Vzťahy sú hrozne rozhasené a každý nový útok ich môže už len zabiť.
Samotný premiér však kauzu pohnojil, že výdatnejšie už ani nemohol. Ak už vládna podoba reformy nemala preň takú cenu, aby ju spojil s vyslovením dôvery, mohol aspoň vyslať v záverečnom hlasovaní úplne iný signál. Pokračoval nešťastnými kydmi o "dobrej správe" a pod., ktoré sa už normálne nedajú ani počúvať, rovnako ako absolútne nereálne sľuby Spišu. A dielo dokonal stretnutím medzi štyrmi očami s Bugárom, ktoré napriek gentlemanskému dohovoru vzápätí medializoval, čím dôverčivého partnera ťažko kompromitoval. Béla teraz musí z Chorvátska celej SMK vysvetľovať, že nedojednával "pod stolom" s premiérom žiadny pokútny zmier. Bugárovi tým aj teoreticky znemožnil, aby prípadne ešte v auguste na RR SMK za zotrvanie v koalícii zaloboval. Čo asi vôbec nemal v úmysle - prečo ale rozpad nepoistiť, ak je to také ľahké?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
