Petroviča (na fotografii), spišskonovoveského hokejistu. Do svojho rodiska prišiel po štyroch rokoch a mal by patriť medzi opory tímu v nastávajúcom ročníku I. ligy. Som na deväťdesiat percent dohodnutý na ročnom angažmáne, ešte zostáva splniť nejaké moje požiadavky. Ak to tak nebude, zostanem zase voľným hráčom. Tento útočník strávil uplynulé sezóny vo viacerých tímoch. Bol v akcii jednak na Slovensku, ale i v Maďarsku a Rakúsku.
Z HK VTKJ najprv odišiel do Popradu na hosťovanie, pol roka vydržal v ŠKP, potom hosťoval v Dubnici. Dva roky hájil farby maďarského tímu, jednu sezónu si odkrútil v Rakúsku v drese Kitzbühelu. V popradskom mužstve som bol dosť dlho zranený a nesedel som zrejme trénerovi Látalovi. Preto som radšej zvolil možnosť predstaviť sa inde. Na začiatku sezóny som hral v prvej formácii s Krotákom a Pavličkom. Potom som na štyri týždne vypadol, trápili ma slabiny a po vyzdravení som už do kádra nezapadol. Neviem, čo sa stalo. Jozef sa ocitol na Považí v I. lige, bojoval s Dubničanmi o postup do extraligy, ale prelínačku lepšie zvládli Liptáci. Po skončení ročníka sa mu ozval tréner Róbert Spišák a zlanáril ho do Dunaferru. Tam si užil aj radosť z triumfu, vychutnával majstrovský titul. Boli sme dobré mužstvo, hrali sme Alpen ligu s rakúskymi súpermi. Nespomínam si však na zásahy v kanadskom bodovaní, ale za sezónu to vychádzalo okolo 25-30 zásahov z mojej hokejky. Na ľad som chodil najprv s Vladom Svitekom, potom s Petrom Veselovským, s ktorým som sa stretol teraz na Spiši. Tréner Spišák neskôr odišiel na striedačku do Kitzbühelu a spomenul si aj na Petroviča. Preto ho neskôr stiahol so sebou. Tento kolektív účinkoval v II. rakúskej lige, okrem Petroviča zo Slovákov tam pôsobil aj Záruba z Liptova. Výhodou bolo, že trénerom bol krajan, aspoň nefungovala rečová bariéra. Mužstvo obsadilo štvrtú priečku z ôsmich celkov. Prvé kvarteto hralo play off. Vo vyraďovacej časti sme súperili s Feldkirchom, to je silný rival, ale v tejto súťaži sa nehrá o postup. Kto má peniaze, ten ide medzi elitu, len treba zložiť mastnú kauciu. Pokiaľ ide o štýl hokeja, bol tvrdší, zákernejší, niečo na spôsob tretej nemeckej ligy. Bolo si treba na to zvyknúť. Som ale rád, že som si to vyskúšal, bolo to niečo nové v mojej kariére. Pravdaže, nezanedbateľný bol aj finančný efekt, pričom v rakúskom klube šilingy prevážili forinty. Ja by som tam aj zostal, lenže tréner Spišák odišiel do Košíc a klub hľadá nového kouča, ktorý by si mohol vyhliadnuť svojich favoritov. Fínov, Švédov... Nechcel som žiť v neistote, tak som sa radšej vrátil domov a oslovil ma Dušan Kacvinský, či by som to nechcel skúsiť v HK VTJ. Tento 28-ročný borec si povedal, že potulky Európou by bolo azda aj načase prerušiť a okúsiť znovu náš ľad. V Sp. Novej Vsi hral od sedemnástich rokov, vlastne nepretržite s výnimkou začiatku 90. rokov, keď sa ocitol v Poprade na vojenčine. Vtedy bol pri kormidle Ján Faith a zahral si aj federálnu ligu. Zaumienil som si, že ocitnúť sa v extralige by nebolo od veci a potom sa azda ešte vyberiem znovu do sveta. Momentálne trénujú viacerí dobrí hráči, ak zostanú a príde kvalitný brankár, môžeme bojovať o návrat do najvyššej súťaže, dodal J. Petrovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
