až tak zle. V hodnotení ľudského rozvoja sme spomedzi 162 štátov sveta na 35. mieste. Vyplýva to zo správy, ktorú včera vo Viedni zverejnil Program Organizácie spojených národov pre rozvoj. Oproti minulému roku si Slovensko dokonca výrazne polepšilo - z minuloročnej 40. priečky postúpilo v hodnotení až o päť priečok, čím sa zaraďuje medzi krajiny s vyšším stupňom ľudského rozvoja.
Štáty sú zoraďované podľa hodnoty Indexu ľudského rozvoja (HDI), ktorým sa hodnotia základné kvality života - zdravie, vzdelanie a životná úroveň - výška reálnych príjmov. Z našich susedov je pred nami Rakúsko na 16. mieste a Česká republika na 33. mieste. Naopak, za nami zaostáva Maďarsko (36. miesto) a Poľsko (38. miestom).
Ak hľadáte najvhodnejšiu krajinu na život, mali by ste sa presťahovať do krajín severnej Európy. Všetky tieto štáty sú v prvej desiatke rebríčka HDI. Medzi ne sa podarilo vtesnať len Austrálii, USA, Japonsku a Kanade, ktorá si svojím tretím miestom "pohoršila". Sedem rokov totiž Kanada viedla. Podľa HDI je najvhodnejšou krajinou na existenciu Nórsko, po ňom Austrália, Kanada, Švédsko a Belgicko. Spojené štáty sú na piatom mieste a napríklad Kuvajt na 43. mieste a Spojené arabské emiráty až na 45. mieste, až desať priečok za Slovenskom. To znamená, že pre kvalitu života nie je smerodajné bohatstvo krajiny. Naopak, na posledných priečkach sú tradične africké štáty, kde sa žije najťažšie. Na poslednom 162. mieste je Sierra Leone.
Program OSN rozdelil na základe zistených údajov všetky sledované štáty do troch kategórií - s vysokým, so stredným a s nízkym stupňom ľudského rozvoja. Vysoký stupeň patrí prevažne štátom Európy, Severnej Amerike, ku ktorým sa pripojila Austrália a ázijské tigre - Japonsko a Čína. Stred tvoria štáty Južnej a Strednej Ameriky a veľká časť Ázie, z európskych štátov sú v tejto kategórii bývalé sovietske republiky, Rumunsko, Bulharsko, balkánske štáty, ktoré počas vojnových rokoch v indexe výrazne prepadli. Z európskych štátov je na najnižšej priečke Albánsko (85) a Moldavsko (98). Tretiu skupinu s najnižším stupňom rozvoja tvoria štáty čierneho kontinentu a niektoré ázijské krajiny.
MT: Ako sa určuje index ľudského rozvoja
Index ľudského rozvoja (Human development index - HDI), ako miera celkového rozvoja, je o kvalite života, ktorý poskytuje krajina svojim ľuďom. Určuje sa na základe troch základných ukazovateľov: dĺžka života, delenie a dosiahnutý životný štandard občanov. To znamená, že krajina môže byť v ekonomických štatistikách na popredných miestach, no ľudia v nej žijú v strachu, negramotní a bez možnosti vzdelávania. Pre ľudí je oveľa dôležitejšie, či žijú dlho, bývajú zdravo, majú neobmedzený prístup ku vzdelaniu či k takej základnej surovine, akou je voda. A bez akýchkoľvek obmedzení sa môžu zúčastňovať na rozvoji spoločnosti, uvádzajú sociológovia, ktorí zostavujú správu.
Až 968 miliónov ľudí stále vôbec nemá alebo má len veľmi ťažký prístup k pitnej vode a 2,4 miliardy ľudí sú bez akejkoľvek zdravotnej starostlivosti. Medzi dospelými je až 854 miliónov analfabetov, z toho až 543 miliónov žien. Až 325 miliónov detí nemá prístup k základnému a strednému vzdelaniu, z toho až 183 miliónov tvoria dievčatá. Až 2,8 miliardy ľudí žije z menej ako dvoch dolárov na deň. Podvýživou na svete trpí až 163 miliónov detí mladších ako päť rokov. Až 11 miliónov detí zomrie bezdôvodne.
Mirka HOROBOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
