toho dôvodu, že je symbolom húževnatosti, pravej viery , zapáleného srdca. Nepozná prekážku, ktorá by ho zastavila. Opora Košíc s kapitánskym céčkom sa hotuje na svoju piatu extraligovú sezónu v tomto tíme. Každý tréner si želá mať vo svojom kolektíve hráča podobných kvalít. Hokejových i morálnych pokiaľ ide o vplyv na ostatných. O tom by vedeli hodiny rozprávať nielen jeho spoluhráči, ale i kormidelníci a funkcionári. Nie je veľa borcov podobného razenia v našich súťažiach. Do jednej kategórie patrí s Libom či Pukalovičom. Pre M. Ihnačáka je príznačné aj to, že nerád rozpráva a každú odpoveď treba z neho páčiť. Je slovom taký. Mlčanlivý navonok, určite ale búrlivák smerom dovnútra. Radšej naznačuje myšlienky svojou hrou než jazykom. Pri rozhovore sa riadi zásadou menej je niekedy viac.

Dovolenkujete v Tatrách, doma u mamky. Ako si najlepšie odpočiniete od hokeja, máte nejakú špeciálnu záľubu, ktorej sa venujte?

"Ani nie, nerobím nič."

Nechodíte ani na huby?

"To áno, no nie som nejakým vášnivým hubárom."

Váš súputník Igor Liba už viackrát vyhlásil, že končí s hokejom. Od vás sme to ešte nepočuli.

"Igor to už riekol vari pred piatimi rokmi... Ja sa tým nezaoberám. Neviem dopredu povedať, čo bude. Zariadim sa podľa toho, ako to pôjde. Rozhodnutie o prípadnom konci kariéry urobím okamžite bez predošlého vyhlásenia. Nebudem hovoriť, že zavesím korčule v štyridsiatke, keď sa môže stať, že vydržím aj dlhšie. "

Možno sa dočkáte aj toho, že raz vkročíte do arény nového zimáku v Košiciach.

"Bolo by to pekné, ale netrúfam si odhadnúť, či to je reálne. Keby som si ešte v takom objekte zakorčuľoval, bola by to parádna bodka."

Predbehnete Igora Libu v dlhovekosti na ľade?

"Tým sa netrápim, na to nemyslím."

Letná príprava na suchu je zabijakom aj pre mladších. Z roka na rok musíte silnejšie zatínať zuby, aby ste ju absolvovali?

"Je to v pohode, zvládol som tréningy bez väčších problémov. Kondícia je v poriadku, organizmus zatiaľ drží."

V debatách s hráčmi, ktorí sa narodili neskôr ako vy, však neraz možno počuť horekovanie, spomínanie svalovice. Vás neprenasleduje?

"Akože by nie! Aj ja viem, čo to je. Treba sa s tým vytrápiť, musí to prebolieť."

Oproti minulému ročníku sa sila košického kádra zvýšila, pribudli známe mená, skúsení borci. Nebudete pri kočírovaní tímu osamotený.

"Verím, že to prospeje kvalite hry a naše výkony pôjdu hore. Všetci chlapci, čo prišli, sú borci na úrovni."

Dosiaľ ste ešte netrénovali podvedením trénera Róberta Spišáka. Máte však k nemu blízko..

"Spolu sme ešte voľakedy hrávali, rovnako tak s Milanom Jančuškom. S oboma si tykám, ale vzťah je založený na vzájomnom rešpekte. Oni sú tréneri a ja som hráč. Tento vzťah sa nedá zneužiť. Pre mňa sú to lodivodi a týmto pre mňa zhaslo."

O vás je známe, že dokážete správne poblázniť začínajúcich a menej ostrieľaných chlapcov. Zvykli si už na vaše metódy burcovania, hecovania, kritiky, usmernenia?

"Pravdaže. Vedia, že to robím v záujme napredovania kolektívu i preto, aby oni rástli svojimi výkonmi. Dúfam, že sa to odzrkadlí v lepšom umiestnení než naposledy."

Máte dojem, že vás ako "pána v rokoch" budú súperi šetriť a neotĺkať toľko ako iných?

"Nemyslím si to, veď každý hrá o svoj chlebík a nerobí výnimky."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.