ktorý riadi, je večne živá téma, požiadali sme ho o nasledujúci rozhovor.
Čo vás priviedlo na východ?
"Tradičný žiacky Tatranský pohár, ktorý už má tradíciu a dobrú úroveň. My sme pred rokom obnovili dotáciu týchto turnajov a dnes vidím, že sme asi urobili dobre."
Môžete nám prezradiť akou čiastkou prispel SFZ na toto podujatie?
"Neviem presne, ale myslím si, že vyše stotisíc korún. Pochopiteľne, do budúcnosti chceme kategorizovať tieto turnaje. Vytvorili sme Nadáciu Petra Dubovského, z ktorej by mali ísť menšie finančné čiastky aj na turnaje nie takého veľkého rozsahu, akým je Tatranský pohár, aby sme tieto podujatia podporili, lebo ich považujeme za veľmi dôležité."
Tento turnaj si takúto čiastku zaslúži, lebo z historického hľadiska je momentálne najstarší.
"Áno, po tom ako zanikli niektoré tradičné turnaje, respektíve ich v posledných rokoch neorganizovali, tak je to dnes zo všetkých najstarší. Navyše je špecifický tým, že je pod Tatrami a propaguje tak aj najkrajšiu časť Slovenska, jednoducho má čo povedať mladým ľuďom."
Vraj ste zaklopali i na košické futbalové brány?
"Išlo o rokovanie s viacerými zainteresovanými stranami, lebo košický futbal má na Slovensku svoje miesto nielen v histórii, ale verím, že aj v prítomnosti a budúcnosti. Predpokladám, že košický 1. FC bude jedným z lídrov našej Mars superligy, a tiež dúfam, že Východoslovenský futbalový zväz po strate, ktorú utrpel odchodom Gejzu Princa, bude naďalej konsolidovaným spoločenstvom a prínosom pre slovenský futbal."
Zastavme sa trochu pri reprezentácii. Po nevýrazných výkonoch našich superligistov začala verejnosť dôverovať Adamcovmu výberu. Žiaľ, jeho posledné tri vystúpenia sa skončili neslávne. Ako sa s odstupom času a s chladnou hlavou pozeráte na túto neúspešnú sériu?
"Myslím si, že výsledok prvého zápasu s Nemeckom nie je dôležitý, ale nie je ani žiadnou tragédiou prehrať s ním na jeho pôde 0:2. Splnil to, čo sme od neho očakávali ukázal trénerovi aktuálnu formu niektorých jednotlivcov, i to, akým spôsobom by mohol mužstvo obnoviť po tom, ako malo svoj herný vrchol v predchádzajúcom dvojzápase, najmä však v Turecku. Niektorí hráči stratili formu, nevyhli sa zraneniam, takže si myslím, že mal možnosť overiť si niektoré veci. Vo Švédsku sme sa z nedostatkov nedokázali poučiť, výsledkom čoho bola prehra v Štokholme, ktorá by tiež sama o sebe nebola tragédiou pri vývoji v našej kvalifikačnej skupine, ale to, čo sa stalo v Azerbajdžane, na to ťažko hľadať nejaké ospravedlnenie."
Naše postavenie v skupine sa týmito prehrami veľmi skomplikovalo. Čo teda ďalej?
"V prvom rade nestrieľať od pasu, nehľadať vždy vinníka v trénerovi, lebo ten môže určiť akúkoľvek dobrú taktiku, a hoci je za výsledky mierou vrchovatou zodpovedný, v prvom rade si príležitosti musia vypracovať a premeniť hráči. A keďže sa tak nestalo, šanca, ktorú sme mali, sa teraz premenila na možnosť, ale tá tu stále je. My, keď dnes kritizujeme našich hráčov, že často nevedia bojovať do 90. minúty, bolo by chybou, keby slovenská športová verejnosť, funkcionári futbalového zväzu, ľudia okolo realizačného tímu a hráči zabalili kvalifikáciu obrazne povedané v sedemdesiatej minúte. O postup treba ďalej bojovať. A pokiaľ ide o samotný slovenský futbal, prežíva obrovskú krízu na úrovni klubov, ktorá pramení z ekonomických možností. Transformácia dopadá práve teraz najviac na profesionálny futbal, takže veľmi ťažko udržať hráčov v našej najvyššej súťaži. Podľa môjho názoru, ale zrejme to nie je len môj, nám odchádzajú hráči príliš zavčasu, aj keď si myslím, že je potrebné, aby hrali v kvalitných súťažiach, ale nie vo veku 18 až 19 rokov. To sú všetko problémy, ktoré musíme spoločne riešiť, avšak sám futbal ich nevyrieši. Základ je však v systematickej práci s mládežou a v dobrej práci klubov."
Hoci naša dvadsaťjednotka sa vlani vytiahla, na veľký úspech slovenský futbal čaká ďalej. Myslíme si, že v tejto situácii bolo veľkým hazardom nepobiť sa viac o dobré meno Slovenska na OH v Sydney.
"Táto otázka v rôznych diskusiách odznela veľmi často a pri rôznych hodnoteniach ju počujeme dodnes. Ťažko nájsť optimálne riešenie. Problémom sú jednak vzťahy FIFA a Olympijského výboru, ale nie je ani najšťastnejšie poukazovať na Taliansko alebo Španielsko, lebo hráči oboch krajín neboli vo svojich klubových celkoch lídrami ako v Interi Szilárd Németh, alebo Babnič. Myslím si, že mužstvo v optimálnom zložení mohlo mať väčšiu šancu, ale nedokázali sme z pohľadu zväzu presadiť túto myšlienku, pretože sme nemohli brať do úvahy len jednostranné argumenty, lebo štartovala kvalifikácia MS, boli tu záujmy klubov, čiže každému objektívnemu pozorovateľovi bolo zrejmé, že výber hráčov na OH nebol najideálnejší."
Žiaľ, olympijská reprezentácia potom dopadla, ako dopadla. Zlé je však nielen to, že k dobrému imidžu sa nevieme dopracovať, ale aj to, že tým prichádza náš zväz o balík peňazí, ktoré nášmu futbalu chýbajú. Veď aj teraz zväz priškrtil finančne niektoré mládežnícke akcie...
"Na mládežnícke akcie sme nekrátili dotácie, to je nesprávna informácia (čo potom turnaj regionálnych výberov v oblasti Lipian, či finále žiackych majstrovstiev Slovenska? pozn. autora), dokonca sme rozšírili počet mládežníckych trénerov, na ktorých vždy prispievame regiónom, ale, pochopiteľne, keď peniaze nie sú, tak to niekde chýba. Je to ale začarovaný kruh, problém slovenských klubov, že nemôžu siahnuť na veľké peniaze z európskych pohárov, lebo nemajú dosť prostriedkov, aby mali potrebnú kvalitu. A v reprezentácii sme boli blízko, alebo stále ešte máme možnosť získať krajec z veľkého koláča, ktorý je za účasť na MS 2002, ale k tomu potrebujeme okrem šťastia, ktoré sme mali v tejto kvalifikácii pri žrebe, ďalej bojovnosti a vytvorenia podmienok, ktoré reprezentácia má, aj kvalitu. Tá tu je, pretože sa začína presadzovať generácia, ktorá už dala o sebe vedieť, uplatňuje sa v zahraničných kluboch, ale stále to je ešte málo na to, aby sme mohli hrať trvalo medzi európskou špičkou. Aj preto, že v porovnaní s inými súpermi počet našich hráčov, ktorí sa dokážu presadiť v kvalitných kluboch, hrať v nich pravidelne, alebo byť lídrami mužstiev je zatiaľ mizivý. Takže to si niekedy v zápale boja a snahách postúpiť a prezentovať sa v túžbe po úspechu neuvedomujeme, ale to je realita. Napriek tomu si myslím, že slovenský futbal môže len trpezlivou prácou ísť ďalej, a pokiaľ z takejto cesty nezíde môže sa zákonite dočkať úspechu."
Trpezlivosť, ktorú spomínate, je naozaj namieste. V tejto súvislosti však akosi nejde dokopy, že napríklad Inter by sa rád prebojoval do hlavnej súťaže Ligy majstrov, ale robí pritom čudné kúsky. Napríklad v uplynulom ročníku kvôli klubovým úspechom, ku ktorým sa v Európe podľa predpokladov nedopracoval, neúprosne bojoval zato, aby jeho kľúčoví hráči necestovali na olympiádu, teraz akoby však negoval svoje postoje, pretože tých istých kanonierov Szilárda Németha a Babniča uvoľnil do zahraničia. Môžeme sa takýmito krokmi dostať na pohárovej scéne starého kontinentu ďalej?
"Nie, týmto spôsobom sa nemôžeme dostať, ale zasa to je okrem stratégie a profesionality klubov aj otázka finančných možnosti. Viete, že zhodou okolnosti týmto dvom hráčom sa skončili zmluvy, čiže Inter nemal vlastne páku ako ich udržať, alebo prinútiť k predĺženiu zmluvy. Možno už vlani Interu chýbali v pravý finančné prostriedky na posilnenie kádra a presadenie sa, pretože v zápase s Lyonom mu veľa nechýbalo k úspechu. Tohto roku je to opäť asi otázka peňazí, pretože si myslím, že bez takýchto kľúčových hráčov jeho šanca presadiť sa v Lige majstrov rapidne klesá."
Dovoľte ešte jednu otázku. Keď sa nášmu futbalu nedarí, veľa kritiky sa zvyčajne zosype na hlavu zväzu, čím kluby často zakrývajú to, že im chýbajú fundovaní funkcionári, ktorí by dali svojím farbám krajší a príťažlivejší lesk.
"Nerád by som sa vyhováral. Pochopiteľne, že výkonný výbor a jeho prezident si odtrpí pri neúspechoch svoje. Oveľa viac sa spomínajú vtedy, ako pri úspechoch, keď sa zvykne na nich akosi pozabudnúť, ale máte pravdu. Základom úspechu je práca v kluboch. Od mládeže až po reprezentáciu. Je to dané určite obmenou funkcionárskych kádrov, dochádza v nich k veľkým pohybom, je to dane ale ekonomickými možnosťami, ku ktorým sa znovu vraciame. Dnes hlavnou náplňou našich funkcionárov je naháňanie peňazí a ich obsahová a cieľavedomá práca napríklad z hľadiska budovania a doplňovania kádra zostáva bokom v každodennom hľadaní financií na holé prežitie. My sa postupne zbavujeme nereálnych zmlúv a honorárov, ktoré hráči mali. Tie sú už minulosťou, ale vo vedomí to zostáva a imidž profesionálneho futbalu nie je dobrý. Kým nebude snaha presadiť sa vo futbale a nenájdeme podporu aj iných športových orgánov, štátnych orgánov, verejnosti a medzi sponzormi, tak to bude stále len trochárčenie. Čiže našou snahou je ukázať - a to musí byť aj snahou klubov - systematickou a serióznou robotou na ihrisku prilákať divákov, alebo dosiahnuť zmenu imidžu a získať profesionálnych sponzorov. Verím, že postupným obratom v ekonomike a myslením ľudí túto našu slabinu odstránime."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
