i najvýchodnejší bod našej republiky. Mnohé z týchto miest sú verejnosti dobre známe, niektoré však menej a sú aj také, ktoré pozornosti ľudí akosi unikajú. V našej rubrike budeme postupne putovať východom a predstavovať vám tie miesta, ktoré skutočne stoja za to...
Krasové tiesňavy sú jedným z najpríťažlivejších prvkov, na ktoré je slovenská príroda bohatá. Tie najznámejšie sa nachádzajú v Slovenskom raji, avšak aj iné majú svoje navštevované atraktívne doliny. Jednou z nich je aj Lačnovský kaňon, dvojkilometrová tiesňava v severnej časti pohoria Branisko, ktorý poznajú ľudia aj pod názvom Kamenná baba.
Lačnovský potok, ktorý sa rodí z prameňov vo svahu Magury (tá, mimochodom, patrí už do pohoria Bachureň), vstupuje hneď za Lačnovom do bloku vápencov a dolomitov a vyhĺbil v nich peknú tiesňavu, bohatú na skalné útvary, jaskynné priestory, vodopády, pereje a iné atrakcie. Okrem iného, zaujímavá je aj rastlinná inverzia - teda, že pri dne tiesňavy rastú vysokohorské druhy, keďže sa tam drží chladný vzduch a vysoko nad nimi, na bralách, teplomilná flóra. Každoročne možno na strmých svahoch tiesňavy nájsť napríklad poniklec, ale aj iné vzácne rastliny, napríklad reliktné boriny.
Ak návšteník postupuje smerom z Lipoviec, známych aj prameňom minerálnej vody Salvator, ako prvá mu do oka padne skalná brána Závora, neskôr po pravej strane Ďusovnica, Rozlámaný pilier a Slepý pilier. Dolina sa následne zužuje, vstupuje do svojej najatraktívnejšej časti. Na polianke Kúty sú okrem chát aj bralá Malá a Veľká čižma. Nasledujú Kamenné vráta so železným rebríkom a vodopádom, ktorý je nádherný najmä v období topenia snehu, prípadne výdatnejších dažďov. V tejto časti majú steny, zvierajúce tiesňavu, výšku vyše sto metrov. Po ľavej strane sa dvíha masív Kamennej baby, na ktorú sa viaže povesť o zlej macoche. Pokračuje Dlhým hrebeňom, na konci ktorého sú známe skalné útvary Komín a Vrátnica. Oproti nim, na pravej strane, sa týči najväčšia atrakcia celej tiesňavy - 60 metrov vysoká skalná ihla Mojžišov stĺp, podobná dominanta ako Cukrová homoľa v Zádielskej doline. Na Mojžišov stĺp naväzujú Deravé zuby, na druhej strane doliny sa týčia Trojčatá. Tiesňava sa pomaly rozširuje, ponúka niekoľko pekných kaskád a výraznú sklanú stenu Cintorín. Na záver má turista možnosť vychutnať si melancholickú atmoféru vrchárskej osady Lačnov, ktorá je dnes už skôr chalupárskou enklávou.
Celé územie je pre vysokú krajinársku hodnotu a aj spomínané rastlinné a živočíšne druhy chránené. Národná prírodná rezervácia Kamenná baba bola vyhlásená už v roku 1964 na rozlohe takmer 128 hektárov.
BEDEKER
Prístup: Tiesňava je prístupná oboma smermi, pohodlnejšie a logickejšie je však putovať zdola hore, teda z Lipoviec do Lačnova. Trasou vedie červená značka, ku skalnému oknu Vrátnica je z nej žltá odbočka. Na prehliadku si treba vyčleniť 1 - 1,5 hodiny. Do Lipoviec chodí autobus SAD z Prešova, ak chcete navštíviť Kamennú babu autom, odbočka z hlavnej cesty Prešov - Levoča je vo Fričovciach
Zaujímavosti okolia: jaskyňa Zlá diera, Lačnov, minerálne pramene v Lipovciach, hrebeň Braniska a Bachurne, Kopytovská dolina, lyžiarske stredisko Renčišov - Búče, senníky v doline Čierny močiar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
