odevy a stany, nosí náklady a ťahá sane. Pre Kanadských a Aljašských Indiánov bol sob hlavným lovným zvieraťom. Keď nezastihli ťah sobov, hrozil im hladomor. Sob je jediným hospodárskym zvieraťom Laponcov, ospevujú ho vo svojich piesňach a povestiach, je meradlom spoločenského postavenia. Laponca, ktorý má päťsto sobov, považujú za zámožného, majiteľa osemsto sobov za boháča.
Sob zdomácnel asi pred osemtisíc rokmi, dodnes sa ho však nepodarilo celkom skrotiť. Keď chcú soba podojiť alebo zapriahnuť, musia ho chytiť lasom.
Soby sa podobajú príbuzným jeleňom, sú však menšie. Samce dosahujú hmotnosť 100 až 150, samice 75 kg. Ako jediné z jeleňovitých prežúvavcov majú parohy obidve pohlavia, samice slabšie. Parožie je vencovité, zaklonené s pomerne krátkymi vetvami, ktorých prvý pár je najväčší a smeruje vodorovne dopredu. Na krku majú svetlú hrivu. Letná srsť býva sivohnedá, zimná sivobiela. Široko roztvorené veľké ratice im umožňujú bezpečnú chôdzu v mokradinách aj v snehu. Podľa názoru zoológov všetky soby patria do spoločného druhu sob polárny, ktorý vytvára viacero poddruhov. Pre soby z amerického kontinentu sa vžil názov karibu. Soby po celý r ok žijúce v bezlesnej tundre majú dlhé tenké parožie. Soby, ktoré v tundre zotrvajú len v lete a zimujú v tajge, majú kratšie a hrubšie parohy. K lesným populáciám patrí karibu, povestný svojimi každoročnými dlhými cestami, prejdú viac ako 5 tisíc km, čo je najdlhšie putovanie zo všetkých suchozemských cicavcov. Cesta vedie po tradičných trasách, kadiaľ sa uberajú obrovské čriedy zo zimovísk do vzdialenej severskej tundry. Zavčasu na jar sa čriedy karibu pomaly vydajú na sever v páse dlhom až 240 km. Zoskupenie pozostáva z desiatok až stovák tisíc sobov. Na čele idú samice a zástup uzatvárajú samce. Krátko po príchode na pastviny samice porodia, spravidla len jedno mláďa. V polovici leta matky mláďatá odstavia a čriedy sa rozptýlia po tundre. S ukončením jesennej ruje sa karibu znova zhromažďujú a vracajú na juh zimovať do ihličnatých lesov Aljašky a Kanady.
Hlavné nebezpečenstvo pre soby predstavuje vlk, v menšej miere medveď a rosomák. Veľké ťažkosti im však spôsobuje bodavý hmyz. Počas letných mesiacov sa liahnu rôzne druhy komárov, mušiek a ovadov. Moria sobov a ostatné cicavce v tundre. Jediný možný spôsob obrany je ukryť sa. Sobom prináša úľavu odpočívanie na ľadových poliach, aby aspoň na čas unikli krvilačnému hmyzu. Veľmi závažnými cudzopasníkmi sú aj strečky. Larvy týchto múch sa vyvíjajú pod kožou sobov, pričom na koži vytvárajú veľké vredovité hrče s otvorčekmi uprostred. Niekedy býva týchto vredov také množstvo, že najmä mladé jedince nákaze podľahnú. Ešte nebezpečnejšie sú larvy iného druhu strečka, ktoré cudzopasia v nosových dutinách sobov, prenikajú až do čeľných dutín, Eustachovej trubice a do pažeráka. Masové nákazy zapríčiňujú udusenie napadnutého zvieraťa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
