DIPLOMATICKÝ KURIÉR. Medzi nimi aj zákony o samospráve VÚC a voľbách do nich. Neznamená to nič viac ani menej, iba toľko, že od stredy môžeme brať odchod SMK z vládnej koalície ako neodvratný fakt.
Posledná nádej na zastavenie "bugárovcov" blikala totiž práve v tom, že Schuster vráti zákony späť do hry. Tým by sa síce perspektíva "reformy" (úvodzovky vyjadrujú kvalitu reformného obsahu) ponorila do egyptskej hmly, keďže by sa už asi nenaštartovalo nič (aj termíny by boli nestíhateľné, aj nová politická zhoda by sa veľmi ťažko hľadala). Zároveň by ale zmizol dôvod na mimoriadnu RR SMK, ktorá verdikt o odchode z koalície vynesie.
Mohli by sme do bludu vypočítavať zákony, v ktorých sa Schuster pred podpisom babral, panvičkoval preklepy, dĺžne i čiarky aj s ústavnými právnikmi, a potom s veľkým mediálnym harašmentom autogram odoprel. Lenpreto, aby zvýraznil a demonštroval dôležitosť svojej roly. Teraz jedným ťahom podpísal, bez akejkoľvek odbornej analýzy, dva kľúčové zákony o VÚC; plus ďalšie tri veľmi významné "Magvašiho" zákony o pracovnom práve, pričom jeden z nich, o štátnej službe, žiadal kvôli prijatým pozmeňovacím návrhom nepodpísať sám - Peter Magvaši.
O prístupe hlavy štátu najlepšie vypovedá, že - ako sme už viackrát upozornili - konkrétne pri zákone o VÚC existuje podozrenie z protiústavnosti, a to v podobe pozmeňovacích návrhov Jána Cupera. Tieto stavajú samosprávy do submisívneho postavenia voči vláde a po druhé vytvárajú bariéry cezhraničnej medziregionálnej spolupráci, ktorá je v Európe vec absolútne samozrejmá. Zámienka, ba i dobré dôvody na nepodpísanie by tu teda boli - Schuster ale už mal naponáhlo do pralesa a potom medzi amazonské krokodíly. Aj tak sa robí na Slovensku politika...
Na strane druhej je treba na jeho obranu uviesť, že mimo ojedinelých výkrikov ani žiaden poriadny tlak na nepodpísanie zákonov nebol vyvinutý. Naopak, k nemalému údivu sám Hrušovský, teda predseda strany, ktorá hlasovala proti, varoval pred "hrozbou zastavenia reformy, keby prezident zákony vrátil". Kde je akási základná integrita týchto všetkých ľudí, čo sa tu živia politikou?
Špiritizácie Hamžíka či Migaša o tom, že SMK z koalície aj tak nevystúpi, sú po strede už absolútne od veci. Iba ilustrujú ich politické myslenie; nevedia si dosť dobre predstaviť, že môže existovať aj taká politická strana, pre ktorú nie sú všetkým ekonomické záujmy, ale neprekročiteľnú hranicu znamená pre ňu aj programový limit. Ale aj keby bolo skutočnosťou, že pre Bugára a spol. je dôležitejšia napr. privatizácia Transpetrolu (gen. riaditeľ Czucz - nominant SMK), tentoraz v SMK nemajú na výber. Jednak vyslali príliš razantný signál, aby sa ešte dalo vycúvať. A najmä je pre vedenie strany nemožné ustáť obrovský tlak z nižších štruktúr SMK, ktoré sú jednomyseľne za odchod. Keby Hamžík, Migaš a tutti quanti mudrci počúvali SMK pozorne od začiatku, vedeli by, že hranicou, pri ktorej boli odhodlaní už vážne uvažovať o odchode, nebola vôbec "osmička", ale už "dvanástka" nezohľadňujúca ich požiadavky.
Dzurinda má teda dobrý mesiac na to, aby rozmýšľal o stratégii dovládnutia svojej MENŠINOVEJ vlády. Nebude to také jednoduché, i keď vyhliadky na prežitie do volieb sú dobré. Predovšetkým treba povedať, že SMK neprejde do nekompromisnej opozície, ale zaujme pozíciu tzv. tichej koalície, čo si napokon už otestovala pri "letnej" vláde Moravčíkovej garnitúry v r. 1994. Bugár už stihol "face to face", na televíznu kameru, teda záväzne, napr. podpredsedovi HZDS Gabrielovi vytmaviť, že nemôže trebárs očakávať podporu pri ovolávaní akéhokoľvek ministra. Viacerí z SMK už "off record" potvrdili, že veľký rachot aj s rozkmitaním mandátu Dzurindu nespustia, keďže na svoj dres nezoberú zodpovednosť za prípadné spomalenie prístupových prác do EÚ a NATO.
Iná vec je, že nová situácia si vyžiada nové konkrétne a korektné dohody, ktoré sa budú musieť medzi zvyškom koalície a SMK uzavrieť. Tu bude zase ústredným hráčom Dzurinda, ktorý by sa mal miesto propagandistickej hry so Spišom začať väčšmi venovať stabilizácii vlastnej situácie. Mandát vlády bude po auguste nesmierne krehký, keďže nie je ani náhodou pravdou, že po odchode SMK zostane koalícii ešte podpora 75 poslancov, ako tvrdia niektorí trubirohovia v médiách. Reálne číslo je dnes 71, keďže von z koalície sú už minimálne štyri mesiace všetci traja "vystúpenci" z DS, plus aj Langoš, ktorý v DS zostal. A Kaník ohlasuje na september aj výpoveď "svojich" dvoch (Slafkovský a Kužma) v prípade, ak neprejdú poslanecké daňové novely. Plus - aby sme nezabudli - koncom tohto týždňa rokuje o vystúpení z SDK a možno aj koalície Ústredná rada SDSS. A KDH čaká, ako to dopadne s jogou... Tu je práca pre Dzurindu, nie oblbovať Spišiakov...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
