Ružomberka sa rozhodol v zime opustiť slovenské lúky a háje. Povedal si, že ak sa naskytne možnosť odhryznúť si z legionárskeho chlebíka, určite to využije. Po vzore iných slovenských futbalistov sa vybral sa do Grécka, kde zakotvil v najvyššej súťaži v klube PAS Ioannina. Momentálne je v Košiciach a to bola príležitosť na to, aby sme povyzvedali od neho dojmy, poznatky, informácie.

Záver súťaže mal váš tím smoliarsky vypadol v baráži a musel sa zmieriť s tým, že na budúcu sezónu sa predstaví iba v II. lige.

"Posledný tím, čo opustil elitu, sme boli my. Žiaľ. Po základnej časti sme mali vzájomné zápasy s celkami, čo hrali tiež baráž, horšie. To bolo dosť dôležité v konečnom účtovaní. Jedenásty tím hral so štrnástym v tabuľke, dvanásty zase s trinástym. Mužstvá, čo skončili po dlhodobej časti lepšie, nastúpili na dva zápasy doma a jeden absolvovali na pôde rivala. To ale nehralo až takú rolu, objavili sa skôr iné záležitosti"

Vy ste dostali za rivala celok OFI Kréta. nebolo v silách PAS vyradiť ho?

"Ťažko o tom hovoriť, to človek musí zažiť. OFI je tím, ktorý nesmie vypadnúť z prvej ligy, musí ju hrať.Dúfam, že sa vyjadrujem jasne... V prvom zápase sme podľahli 0:1, veľmi nás však poškodil rozhodca. V druhom stretnutí sme vyhrali 2:0, mohli sme dominovať aj výraznejším rozdielom. V poslednom zápase nám stačila aj remíza, aby sme sa udržali hore, no prehrali sme dvojgólovým rozdielom."

Pelotón bol naposledy šestnásťčlenný, ale liga sa zúžila na štrnásť účastníkov. Inak by ste boli zotrvali v najvyššej súťaži, takto zostali oči len preplač...

"Priamo zostúpili dvaja Kalamata a Athinaikos a ďalší dvaja z baráže. Okrem nás vyletel ešte Paniliakos. Čo som počul, tak táto reorganizácia sa robí vraj kvôli zvýšeniu úrovne súťaže, ale nazdávam sa, že PAS mohol vyhrať nad kýmkoľvek zo súťaže s výnimkou Olympiakosu, ktorý práve víťazstvom nad nami definitívne obhájil titul, či Panathinaikosu. To sú totiž kluby na vysokej úrovni. Napríklad my sme mohli hrať rovnocennú partiu s ďalšími silnými celkami PAOK či AEK."

Keď sme s vami naposledy uverejnili rozhovor, tak vtedy sa Ioannina držala nad pásmom znamenajúcom baráž. Potom ste sa však zosunuli. Išli ste výkonnostne dolu?

"Nepovedal by som. Súperi boli ekonomicky silnejší než náš klub. Trebárs OFI Kréta z posledných štyroch meraní síl vyhral tri zápasy, s nami remizoval v základnej časti. Nechcem naznačiť, že Kréťania vyhrávali zázračne, no rivalom už o nič nešlo. Náš klub medzi ekonomicky bohaté nepatril a preto sme na to doplatili. Ukázala sa sila peňazí, ale v náš neprospech."

Mali ste debatu s trénerom a činovníkmi o vašom zástoji v mužstve?

"Takto podrobne sme nehovorili. Môj manažér mi však naznačil, že klub javí o mňa záujem. Zmluvu som podpísal na dva roky a budem obliekať tento dres naďalej. Verím, že v ďalšom ročníku sa presadím ešte viac, predsa len potreboval som si aj ja osvojiť niektoré zákonitosti a zorientovať sa lepšie v tunajších pomeroch."

Ste spokojný s vašimi vystúpeniami, dostávali ste dosť príležitostí?

"Nenastupoval som pravidelne, odohral som iba niektoré súboje. Niekedy som iba striedal, pokiaľ si pamätám, tak šesťkrát som odohral celých deväťdesiat minút. "

Zo Slovenska ste odchádzali s povesťou výborného bombardéra spoza šestnástky. V našej superlige ste si urobili meno hlavne razantným realizovaním priamych kopov. Dostali ste sa k povestnej delovke aj v Grécku?

"Ani nie. Aj preto som nedal ani gól. Mal som i zdravotné problémy s nohou. Tri zápasy mi unikli kvôli zraneniu. Na mojom poste libera som alternoval s albánskym reprezentantom."

Čakali ste určite viac od premiérovej sezóny v tejto krajine?

"Predovšetkým som nepredpokladal, že vypadneme. Okrem toho sa vyskytli finančné problémy, sú podlžnosti voči hráčom, mňa nevynímajúc. Takže tieto starosti boli nielen na Slovensku ,čo som okúsil na vlastnej koži predtým, ale natrafil som na ne znova. Na druhej strane pre futbal je táto krajina zasľúbená, o tom niet pochýb."

Dlhšie vám trvalo, kým ste si osvojili tunajší štýl, metódy práce na ihrisku?

"Hrá sa technicky, dynamicky, atraktívne. Grécky futbal je úplne iný než slovenský. Má vysokú športovú úroveň, svoju hodnotu, to je nepopierateľné. Veď účasť tímov v európskych súťažiach je toho jasným dôkazom. K tomu treba prirátať celkovú atmosféru, zázemie - a dostanete celkový obraz."

Býva tak, že po vypadnutí sa časť kádra rozpŕchne, predá, odíde. Nie sú obavy, že keď sa vrátite naspäť, zvítate sa iba s torzom z doterajšej súpisky?

"V novinách sa už objavili také informácie, ale neviem k tomu nič bližšie povedať. Určite však niektoré tímy siahnu po mojich doterajších spoluhráčoch. Ak však zostaneme pokope, neobávam sa, že by sme mali problémy v boji o návrat do prvej ligy."

Jar bola lepšia než jeseň z pohľadu výkonov Ioanniny?

"Určite. Nazbierali sme 23 bodov, keď som prišiel, mužstvo figurovalo v tabuľke iba s desiatimi bodmi."

V kolektíve ste neboli jediným legionárom. Koho posielal tréner ešte na ihrisko?

"Mal som spoluhráčov z Brazílie, Uruguaja, Guatemaly, Albánska. Neviem to presne, ale domnievam sa, že šiesti cudzinci môžu figurovať na súpiske v každom tíme."

Ľudia sú v Grécku pobláznení do futbalu. Kedy ste si to najviac uvedomili?

"Keď sme na začiatku jari zdolali PAOK, okamžite sa to odrazilo v návštevách nielen na zápasoch, ale i na tréningoch. Odvtedy sa chodilo na nás pozerať na tréningy dvesto-tristo ľudí. Inak, mňa fanúšikovia ľahko spoznali, veď som blondiak. Skutočne však Gréci žijú futbalom, prežívajú úspechy a sklamania intenzívne, emotívne. "

Ioannina leží v horách. Takže horúčavy vás neničili?

"Našťastie liga končila v máji, baráž v júni. Vtedy bolo teplo, ale zápasy sa začínali o pol deviatej večer, takže sa to dalo vydržať."

Kedy sa zapojíte do letnej prípravy?

"Koncom týždňa letím naspäť, v pondelok štartujeme s prípravou. "

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.