účasť svojich miláčikov v play off mohli fanúšikovia "Habs" zabudnúť už koncom zimy. Nato si však aj najvernejší priaznivci začínajú pomaly zvykať, veď naposledy to hráči Canadiens skúšali vo vyraďovacích bojoch pred troma rokmi. Jediným ospravedlnením neuspokojivých výsledkov by mohla byť neuveriteľná maródka. Za ostatné tri ročníky vystriedali tréneri Montrealu v každom z nich až 33 hráčov (s výnimkou brankárov). Už tradične sa zranil kapitán Saku Koivu a odohral len 54 stretnutí. Ďalšie veľké opory mužstva - Brian Savage, Martin Ručínský, Benoit Brunet i Karl Dykhuis boli tiež niekoľko zápasov mimo hry. Kouč Michel Therrien sa síce snažil diery v obrane i útoku plátať hráčmi z farmy, ale výkony Francisa Bouillona, Arrona Ashama či Johana Witehalla by sa s prižmúrením oka dali klasifikovať maximálne na trojku. Potom sa netreba čudovať, že slávni Canadiens nazbierali v uplynulej sezóne len 70 bodov, čo bolo o 13 menej ako v ročníku 1999/2000. Ak majiteľ George Gillett Jr. neposkytne klubovej pokladnici finančnú injekciu a generálny manažér Andre Savard nedotiahne do tímu nejakú superhviezdu, do záznamov o neúčasti mužstva v play off si pravdepodobne budú môcť funkcionári "Habs" po nasledujúcom ročníku pripísať ďalšiu čiarku.
Trápenie Montrealu má dlhodobejší charakter. Čo ale vyprodukovali v uplynulej sezóne Anaheim a Florida, to sa dá bez okolkov nazvať totálnym fiaskom. U Mighty Ducks to nie je až tak prekvapujúce. Ich výsledky totiž dlhšie záviseli len od útočného tria Paul Kariya Steve Rucchin Teemu Selanne. Center Rucchin mal problémy so zlomenou rukou i lícnou kosťou a viedol svoj útok len v 16 zápasoch. Paula Kariyu trápila zlomená kostička v chodidle a niekoľko stretnutí maródoval i Teemu Selanne. Prvá útočná formácia a najsilnejšia zbraň mocných káčerov, tak bola po väčšinu základnej časti vyradená z boja. Generálny manažér Pierre Gauthier sa v marci rozhodol vymeniť Selanneho do San Jose, aby znížil rozpočet, a obratom získal útočníka Jeffa Friesena a gólmana Steva Shieldsa. Friesen sa v novom prostredí rýchlo udomácnil a tréner Guy Charron ho postavil do prvého trojzáprahu, kde mal presnými "pasmi" zásobovať Paula Kariyu. Uplynulý ročník Jeffovi ale nevyšiel podľa jeho predstáv, keď si pripísal len 14 gólov a 34 asistencií v 79 zápasoch. Má schopnosti nazbierať 60 a viac bodov, čo počas svojej sedemročnej kariéry dokázal už trikrát. Shields sa v novom drese ešte neukázal, pretože hneď po prestupe podstúpil operáciu ramena. Ďalšiu možnú príčinu výbuchu, treba hľadať v zbytočnom preplácaní priemerných hráčov. Minulé leto pritiahli káčeri do svojich radov Rusa Germana Titova, od ktorého si sľubovali pozdvihnutie druhej útočnej formácie. Ten ale strelil v 71 zápasoch iba 9 gólov, čo je pri plate 1,75 milióna dolárov za sezónu žalostne málo. Vysvetlenie jeho trápenia vyšlo najavo po skončení základnej časti. Titov priznal, že týždeň pred začiatkom ročníka 2000/2001 spáchal jeho otec samovraždu. Akoby to nestačilo, v januári si siahol na život aj Germanov brat Michael. Titov si tieto tragické udalosti nechal pre seba a nepovedal o tom spoluhráčom ani slovo. To sa, samozrejme, muselo na jeho výkonoch prejaviť… Anaheim si v smolnom ročníku zaknihoval aj niekoľko nelichotivých primátov. Ako jediný tím v celej NHL prehral v oboch vzájomných zápasoch s nováčikmi Columbusom i Minnesotou a jedenásťkrát za sebou nedokázal poraziť súpera na vlastnom ľade. Potom sa netreba diviť, že získal len 66 bodov. Horšie na tom boli už len N.Y. Islanders, Tampa Bay a Atlanta.
Ako sa hovorí, to najlepšie (v tomto prípade to platí v úvodzovkách) nakoniec. V sezóne 1999/2000 zaznamenala Florida Panthers výborných 98 bodov a 43 víťazných zápasov. Štatistika z uplynulého ročníka je ale diametrálne odlišná. Zahanbujúcich 22 víťazstiev a 66 bodov, radí panterov na 27. miesto v celej NHL. Čo mohlo spôsobiť taký zásadný obrat k horšiemu ? Jedno je isté. Určite to nebola forma "ruskej rakety" Pavla Bureho, ktorý si svoju vysokú výkonnostnú úroveň dokázal udržať a opäť sa stal kráľom strelcov (s 59 gólmi). Príčina by mohla byť v odchodoch kľúčových hráčov Raya Whitneyho, Mike Sillingera, Scotta Mellanbyho či Marka Parrisha. Všetci štyria patrili medzi piliere útoku a v sezóne 1999/2000 dohromady nastrieľali 96 gólov. Za nich však zodpovedajúca náhrada nedorazila. Kevyn Adams i Václav Prospal sa síce snažili, ale výsledok sa nedostavil. Veď ani jediný hráč okrem Bureho, nepokoril hranicu 20 gólov a štyridsiatich bodov !! Ďalším faktorom by mohli byť zranenia opôr Viktora Kozlova, Roba Niedermayera a Grega Adamsa. V obrane vyčnieval zo šedého priemeru azda len náš Róbert Švehla. S ním ešte držal krok Anders Eriksson, ale ostatní... Florida inkasovala až 246 gólov, pred rokom ich bolo o 37 menej. Mladý gólman Roberto Luongo zaznamenal slušný priemer 2.44 gólu na zápas, no s takou deravou obranou pred sebou sa žiadne zázraky robiť nedajú. Pavel Bure má ešte platnú zmluvu, ale Amerikou kolovali "zaručené" správy, že tím cez leto opustí. Aby tieto špekulácie vyvrátili, naverbovali Panthers z Calgary jeho brata Valerija, s ktorým si "ruská raketa" výborne rozumie. Keď sa funkcionárom podarí uloviť ešte dvoch kvalitných obrancov a nejakého ostrostrelca, bude možno v jeseni na Floride veselo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
