Soják, brankár popradského kolektívu, si užíva v týchto dňoch teplo na Mallorce. Práve tento gólman by sa mal stať v nastávajúcom ročníku jednotkou v tíme ŠKP. Aspoň tak to avizuje tréner policajtov Ján Šterbák. "Už aj ja som to počul," zareagoval na našu informáciu Slavo. V uplynulej sezóne bol v tieni svojho známejšieho kolegu Miroslava Šimonoviča, ktorý je o tri roky starší (Soják má 23 rokov). Je ale zaujímavé, že obaja ochrancovia svätyne majú rovnakú výšku (181 cm) aj hmotnosť (80 kilogramov). Rozdiel je ale v početnosti vystúpení a starší kolega veľakrát k slovu Sojáka nepustil. Vlastne, čakanie na pravidelnú príležitosť sa v jeho prípade datuje oveľa dávnejšie a aj o tom sme sa s ním zhovárali.

Ako vnímate skutočnosť, že by ste mali chytať pravidelne?

"Som veľmi rád, veď bolo už aj načase."

Tréner Šterbák si vás pamätá ešte z obdobia, keď sa pred štyrmi rokmi dostal nakrátko ku kormidlu Podtatrancov a vy ste končili juniorskú kategóriu.

"Spomínam si na to aj ja, prešiel som vtedy akurát do áčka. Bol som vtedy aj na vojenčine."

Odvtedy ste boli stále v pozícii náhradníka, prischla vám dvojka či miestami až trojka, keď na súpiske figurovali Šimonovič s Klempom. Veľakrát ste sa k slovu nedostali.

"Celých zápasov som absolvoval do minulej sezóny veľmi málo, možno päť. V uplynulom ročníku sa moja štatistika o čosi zlepšila, pár duelov som odchytal po sebe. Bolo to aj tým, že som chcel odísť z mužstva. Nebavilo ma toľko vysedávať na striedačke a prizerať sa. Vybavoval som si nové angažmán. V októbri pred rokom som sa už pomaly zberal preč, aktuálne bolo zahraničie. Funkcionári však o tom nechceli ani počuť, lebo nemali druhého brankára."

Ktoré momenty sú najhoršie pre striedajúceho gólmana?

Zopárkrát som si aj ponadával, keď som išiel na ľad za stavu, keď už o nič nešlo. Okrem toho nedobre som sa cítil, lebo som nemal toľko odchytané. Bez istoty brankár trpí."

Chce to veľkú dávku trpezlivosti, no na druhej strane mali ste, možnosť odkukať od Šimonoviča i Klempu nejaké finesy...

"To je síce pravda, lenže to som mohol pozerať doma na videu..."

Do Popradu ste prišli z Kežmarku. Predtým v mládežníckych kategóriách to bolo ale iné. Alebo sa mýlime?

"Súhlasím. Mal som šťastie, akonáhle som sa ocitol v inej kategórii, hneď som stál v bránke. S výnimkou dospelých."

Teraz sa otvára more možností, nesklamete dôveru?

"Môže s stať všeličo, aj Šimon vybuchol."

Na vojenčinu pribudol Fedor z Košíc, konkurencia je potrebná, aspoň núti k zdokonaľovaniu sa.

"Pravdaže, každý chce chytať, a nie byť čakateľom. Moja snaha bude viesť k tomu, aby som bol v bránke čo najčastejšie., Netvrdím, že absolvujem celú súťaž, no viac než polovicu zápasov by som rád odchytal. Teraz sme pripravení do bránky až štyria adepti ešte Drvár a Hurajt."

Máte vycibrený brankársky štýl, podobá sa niekomu?

"Ani nie , ja som samouk. Hoci ako mladší som bol na výcvikových táboroch brankárov, ktoré viedli Ján Filc a Marián Sakáč. Osobne rád pracujem s hokejkou a držím sa zásady, že lepšie je puk chytiť než vyrážať."

Kto vám bude najviac držať palce v novej sezóne?

"Hlavne ja sám, aby som nesklamal, a potom rodina."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.