niektorí klienti. Čiperná, neslávne známa tridsiatnička však podľa obžaloby krajského prokurátora vylákala na rôznych miestach v Košiciach peniaze a valuty od 107 ľudí. Na základe zmlúv o tichom spoločenstve, o spravovaní finančných prostriedkov ako aj zmlúv o pôžičkách skončilo v jej rukách 19 900 000 Sk, 31 900 USD, 143 845 DEM, 600 CHF, 27 000 ATS a 40 000 Čk, ktoré sa zaviazala zhodnotiť ročným úrokom 45 70 percent v hotovosti a 15 percent v naturáliách.
To posledné v prípade, že sa s vkladom nemanipulovalo v priebehu celého roka. Tento výnos mali pokryť podnikateľské aktivity pani Evy A. Nikto z klientov však netušil, že žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjala. Živnostenský list jej vydal Okresný úrad Košice I až v apríli 1999, ale obchod s poľnohospodárskymi strojmi ako predmet činnosti, v ňom nebol… Obžalovaná sa predstavovala ako majiteľka firmy ELIA a neskôr EVITAL a prifarila si i titul inžinierky, i keď v skutočnosti nemala ani len maturitu. Klientom predkladala sfalšované doklady o svojom podnikaní v oblasti poľnohospodárskych produktov a strojov. Úroky hradila z vkladov dalších tichých spoločníkov a peniaze, ktoré získala, použila pre vlastnú potrebu. Vkladateľom tak mala spôsobiť škodu 23 879 444 korún!!!
Prispeli k tomu inzeráty v novinách, ale najmä chýr o 60 70 percentnom zúročení vkladov, ako aj samotní klienti. Niektorých žiadala o pôžičku aj viackrát. Tak to bolo aj v prípade Ing. K. Po tom, čo jej požičal 150 tisíc korún, sa prihlásila opäť a naliehala na neho dovtedy, kým jej nepožičal ďalších 80 tisíc a o dva týždne neskôr rovných 200-tisíc. "Ani v jednom prípade to nebolo tak, že som za ňou prišiel sám. O peniaze ma žiadala vždy ona. Hnala to takým tempom, že aj tie ďalšie dve pôžičky sa uskutočnili pred uplynutím splatnosti prvej zmluvy. Tvrdila, že peniaze potrebuje na nákup poľnohospodárskych strojov. Vždy rozprávala, že chodí po rokovaniach, že je poslankyňa a má výhodné kontakty s ľuďmi, ktoré dokáže dobre zúročiť. Bol som aj u nej v byte a videl som, ako honosne si žije, čo ma utvrdilo v tom, že je úspešná. Robil som pre ňu aj rozvoz naturálií jej tichým spoločníkom…"
Jemu, ale aj ďalším, sa otvorili oči až potom, keď nastal čas splatnosti prvej zmluvy. Namiesto peňazí počúvali len výhovorky pani Evy, že peniaze "nenabehli" na jej účet… A keď to nabiehanie trvalo pridlho a klienti žiadali záruky, pani podnikateľka neváhala založiť svoj 4-izbový byt, ale o tom, že je družstevný, radšej mlčala. Podobne to bolo aj s vozidlom Toyota Corolla, od ktorého nemala doklady…Treba však povedať, že väčšina klientov zverila svoje peniaze do jej rúk obžalovanej z vlastnej iniciatívy. Niektorí netrvali na vyplatení peňazí po termíne splatnosti len preto, že chceli zarobiť viac…
Trikrát trestaná obžalovaná (pre spreneveru, podvod a falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny), mala problém vybaviť si živnosť a to bol jeden z dôvodov, prečo hľadala spolupracovníčky. Z výpovede Evy K. vyplynulo, že jej v roku 1996 navrhla, aby začali spolu podnikať v oblasti nákupu poľnohospodárskych strojov. "Ubezpečovala ma, že má dobré konatkty, aj nejaké peniaze na účte, že bude skupovať poľnohospodárske stroje. Navrhla mi, aby som si vybavila živnosť na firmu Elia. Urobila som to a spolu sme si prenajali priestory na Mlynárskej ulici v Košiciach." Bývala spolupracovníčka obžalovanej tiež dodala, že Eva A. jej veľa rozprávala o rozbehnutých obchodoch, ale doklady, ktoré by o tom svedčili, v kancelárii nikdy nevidela. Nevedela ani o tom, že berie pôžičky od občanov. Keďže firma Elia nevyvíjala žiadnu činnosť, pani Eva K. v marci 1997 živnosť zrušila a znehodnotila aj dve firemné pečiatky s logom firmy. O rok neskôr, keď obžalovaná bola vypočúvaná kvôli uvedenému podvodu, sa nestačila diviť. Na polícii jej totiž ukázali falzifikáty jej živnostenského listu, notárskej pečiatky, pečiatky so štátnym znakom a nechýbali ani pečiatky firmy Elia…
Netrvalo dlho a Eva A. si našla ďalšiu obeť - Vieru F. Uzavrela s ňou zmluvu o spoločnom podnikaní, prenajali si priestory na Ulici Slovenskej jednoty, ale s tým, že si od ľudí pôžičiava peniaze, ktoré nevracia, sa jej zdôverila až potom, keď to prasklo. Teda, keď začala odkazovať klientov na Vieru F. s tým, že všetk finančné záväzky firmy Elia, prevzala práve ona… Tá toho mala akurát dosť a tak v apríli 1999 sa ich "spolupráca" nadobro skončila.
Obžalovaná v prípravnom konaní, ako aj pred súdom využila možnosť nevypovedať. Nevzdala sa však práva vyjadrovať sa k jednotlivým výpovediam svedkov a poškodených. A ukázalo sa, že krehká žena, ktorá sa na začiatku procesu utápala v slzách, vie nielen zvýšiť hlas, ale v slovných prejavoch dokáže byť ostrá ako britva. Tým, že prehovorila, sa jej podarilo znížiť škodu, ktorú mala spôsobiť, o 600 000 korún. V priebehu prípravného konania bola výška spôsobenej škody stanovená na 23 879 444 korún. Po konfrontáciách obžalovanej s poškodenými, ku ktorým došlo na pojednávaniach a po tom, čo si súd vyžiadal spisy z občiansko-právnych konaní, v rámci ktorých si už poškodení uplatnili vzniknutú škodu, sa uvedená suma znížila na 23 179 000 korún.
Napriek tomu, ako zdôraznila v záverečnej reči zástupkyňa krajskej prokuratúry, obžalovaná sa dopustila pokračujúceho trestného činu podvodu podľa paragrafu 250 ods. 1, 5, Trestného zákona, ktorým spôsobila škodu veľkého rozsahu. Obhajca Evy A. však dospel k záveru, že vina jeho mandantky nebola jednoznačne preukázaná a navrhol, aby ju súd spod obžaloby prokurátora oslobodil. Argumentoval tým, že až do zadržania si svoje záväzky vo vzťahu ku klientom, aspoň čiastočne plnila a prestala, lebo nebola fyzicky schopná... S týmto stanoviskom sa stotožnila aj obžalovaná.
Nie však senát Krajského súdu v Košiciach. Muži v talároch v tajnom hlasovaní rozhodli o vine Evy A. v zmysle obžaloby. Súd jej vymeral 7,5 roka, teda trest v prvej polovici trestnej sadzby, ktorá sa pohybuje v rozpätí od 5 do 12 rokov a pre výkon trestu ju zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Ako uviedol predseda senátu JUDr. Zoltán Szalay, rozsiahle dokazovanie preukázalo, že Eva A. vylákala finančné prostriedky od poškodených s podvodným úmyslom, pretože už v čase ich preberania vedela, že ich nesplatí. Vedome používala falošné živnostenské oprávnenie i vysokoškolský titul. Predstierala, že podniká, sľubovala vysoké úročenie vkladov, ale žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjala. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
