Cieľom súťaže "Skutočná šanca pre nové tváre", bude uviesť na slovenské politické dosky neopozerané tváre. Prvý ročník priniesol jednu. Z deviatich ocenených finalistov vyberala porota toho, kto získa ponuku kandidovať v budúcich parlamentných voľbách za stranu Smer. Kritériami rozhodovania poroty boli: súťažná práca, celkový prejav a osobná prezentácia súťažiacich. Zvíťazila 21 ročná študentka Ekonomickej univerzity Edita Angyalová z Košíc.
* Ako sa rodilo víťazné dielo?
"Mňa väčšinou musí do takýchto vecí dokopať okolie. Veď inak to nebolo ani pred Košickým Zlatým Pokladom (kde Edita v novembri minulého roku zvíťazila pozn. red.). Rozhodla som sa niekoľko dní pred posledným termínom odovzdania eseje a v tomto prípade ma inšpirovala moja veľmi dobrá priateľka. Najskôr som sa vzpierala. Vravela som, že sa zameriam na jednu vec a budem sa sústrediť na hudbu. Ona ma však neprestávala presviedčať. Nech to skúsim a napíšem prácu. A ak sa mi podarí vyhrať, aspoň dostanem nejaké peniaze, ktoré sa študentom vždy zídu. Rezignovala som a povedala som si, prečo nie. Ekonómiu študujem už štyri roky a som dostatočne zbehlá nielen v ekonomickej, ale i v politickej oblasti. Vybrala som si jednu zo štyroch ekonomických tém, konkrétne "Podpora malého a stredného podnikania." V prvej fáze som sa snažila pozbierať všetky dostupné, a čo najčerstvejšie informácie na internete. Čerpala som aj z odbornej literatúry, použila som údaje štatistického úradu, NBS-ky, vládne www. stránky. Na konzultácie s odborníkmi som mala veľmi málo času, pretože na eseji som začala pracovať dosť neskoro. Pravidelne však vediem debaty s našimi vyučujúcimi, a to mi pomáha ujasniť si mnohé veci."
* Čo ťa napadlo ako prvé, keď ťa vyhlásili za víťazku? Miesto na kandidátke znamená istú zodpovednosť, možno záväzok nepochybne výraznú zmenu v tvojom živote...
"Samozrejme som to už predtým zvažovala. Bola som si vedomá, že existuje taká možnosť a premýšľala som, ako zareagujem, ak sa stane skutočnosťou. Stávalo sa mi, že jeden deň som sa prebudila s tým, že odmietnem, druhý s tým, že prípadnú ponuku prijmem. Nakoniec som dospela k riešeniu, v danom momente zrejme najvhodnejšiemu - že nepoviem nič. Nebolo by podľa mňa vhodné unáhlene sa rozhodovať, bez dostatočného množstva informácií. Keď nepoznám náplň práce poslanca, požiadavky, ktoré sú na poslanca kladené. Nechala som to teda na moment, keď sa dozviem výsledok. Na oficiálnom vyhlasovaní som začula svoje meno. Bolo to v malej reštaurácii, okolo samí novinári, neznámi ľudia. Vstala som a išla som si prevziať cenu. Sústredila som sa vtedy na to, aby som kráčala rovno, vedela som, že je podstatné, čo poviem. Bolo to pre mňa prekvapenie, zmes pocitov. Aj keď som spomínala, že som si samozrejme bola vedomá, že môžem vyhrať, na takéto momenty sa v skutočnosti nedá pripraviť. Dostala som krásne kvety, ktoré sa mi tam v roztržitosti podarilo nechať. Mala som povedať zopár ďakovných slov a niečo o svojich predstavách do budúcnosti. Pokúsila som sa sformulovať, čo som vtedy cítila. Že je to pre mňa výzva, že sa zo všetkých síl budem snažiť chytiť sa jej a urobiť pre ňu maximum. Aby sa to tým, ktorí sa pre mňa rozhodli a investovali do mňa, vrátilo. A aby sa mne vrátilo to, čo do toho budem dávať ja. Aby to bolo obojstranne, čo najlepšie."
* Ako si zvládla novinárske nálety?
"Doslova sa na mňa vrhli. Keď som vyhrala, uvedomila som si, že musím dávať pozor, veľký pozor, na to, čo poviem. Snažila som sa odpovedať tak, aby som neklamala, nehovorila niečo, čo si nemyslím, s čím nesúhlasím. Zároveň som sa snažila byť korektná voči tým, ktorí ma vybrali. Aby aj vlk bol sýty aj ovca celá. Zrejme je to v politike dôležité. Zdá sa mi, že novinári nie sú voči Smeru príliš pozitívne naladení. Podľa môjho názoru Smer ako politická strana, a nielen Smer, ale celá situácia, je odrazom nás ľudí žijúcich na Slovensku. Odrazom spoločnosti. Dopyt vzniká predsa po tom, čoho je málo. Smer neexistuje preto, lebo je idealistický, dobrý alebo zlý. Je tu, lebo si ho vyžiadala doba. Ľudia ho zrejme chcú, keď má v preferenciách dvadsať percent."
* Rozprávala si sa už s hlavnými predstaviteľmi Smeru o spolupráci v budúcnosti?
"S ľuďmi z hlavného vedenia som sa zatiaľ formálne nestretla. Hovorila len som s ľuďmi z Košíc. Vďaka tomu mám lepšiu predstavu. Neviem, či je dobré to prezrádzať... myslím, že ako mladý človek môžem byť najbližšie mladým ľuďom. Ďalej to teraz nebudem rozvíjať, lebo možno predstava tých, ktorí ma vybrali je úplne iná. A aspoň čiastočne musím korešpondovať s ich predstavou. Teraz som v pozícii, keď môžem veľa dostať. Pokúsim sa teda prispôsobiť. Samozrejme nie tak, že stratím vlastné hodnoty. Musím sa teraz ešte veľa učiť a oťukávať sa."
* Predpokladá sa, že po voľbách 2002 by si nastúpila do parlamentu?
"Tak je to myslené. Či to tak bude, k tomu sa nemôžem vyjadriť. Vedúce osobnosti tvrdia, že áno. Vezmime však situáciu z obchodníckeho hľadiska. Zainvestovali do celej súťaže istotne nie málo peňazí, aby dosiahli istý cieľ. Aby vtiahli do politického života na Slovensku nové tváre. Súťaž by sa mala uskutočniť aj v budúcich rokoch, myslím si teda, že ide o dlhodobejšiu stratégiu ponúkajúcu šancu mladým ľuďom."
* Stotožňuješ sa so smerom Smeru?
"V zásade mi nevyhovuje celá politika na Slovensku. Nezažila som naozajstný komunizmus, žijem väčšinu života v kvázi kapitalizme, alebo povedzme v demokratickom systéme. Vyrastala som teda v prostredí, kde sa čoraz výraznejšie prejavujú tendencie k individualizmu, čo vo veľkej miere formovalo moje postoje a názory. Človek by mal byť schopný postarať sa sám o seba. Na Slovensku je dnes skôr ľavičiarska atmosféra a štát ľuďom zasahuje do vecí, do ktorých by podľa mňa nemal. Opäť ale spomeniem, že je to odraz spoločnosti. Smer nepochybne reflektuje to, čo nezanedbateľná časť spoločnosti dnes potrebuje."
* V jeseni si vyhrala spevácku súťaž Košický zlatý poklad a pokiaľ viem pomerne intenzívne sa venuješ hudbe. Pravdepodobne sa nevyhneš voľbe medzi vrcholovou politikou a umením. Alebo si myslíš, že je možné zvládnuť obe súčasne?
"V hudbe som nedosiahla veľa, ale ani málo nie. Momentálne je to na bode, z ktorého sa dá dobre odraziť, alebo sa na ňom dá zostať. Do volieb sa pokúsim robiť hudbu i politiku paralelne. Ak ma vedenie Smeru zaradí na zvoliteľné miesto na kandidátke, vtedy padne rozhodnutie, čo ďalej. Verím, že svojím spôsobom môžem zvládnuť oboje. Určite nie oboje vrcholovo. Pokiaľ ide o hudbu, nebránim sa tomu, aby som ju robila vrcholovo, no mám istú predstavu ako sa to má dosiahnuť. Ak by robiť vrcholovú hudbu znamenalo podstúpiť veci, s ktorými absolútne nesúhlasím, tak jednoducho nebudem vrcholovo spievať. Môže to skončiť tak, že sa budem venovať politike a popri tom budem mať z času na čas koncert v nejakom klube. A možno nie. Som mladý človek a všetko je otvorené."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
