výročia prvej zmienky o meste Kežmarok i Svetového stretnutia Spišiakov. Davy návštevníkov, ktoré boli zvedavé na ukážky majstrovstva remeselníkov, ktorí prišli do Kežmarku prezentovať vyše 40 druhov remesiel, prinútili organizátorov podujatia rozšíriť remeselný areál do celého historického jadra mesta.
To sa na celý predĺžený víkend premenilo na jedno veľké remeselné korzo, dýchajúce nostalgiou za remeslami, ktoré až súčasnosť obrala o svoj storočiami budovaný lesk. Medzi také určite patrí už tradičné remeslo podujatia EĽRO, kováčstvo. "V dnešnej dobe sa ním na Slovensku skutočne veľmi nedá uživiť. Musíme robiť to, čo ľudia žiadajú a na umeleckú stránku veľmi nepozerať," povedal nám umelecký kováč Peter Ševčík. Jeho kolega Boris Michalík s ním súhlasí, ale dodáva, že aj tak je to nádherné remeslo. "Najviac kováčstvu ublížili roky, počas ktorých sme budovali modernú spoločnosť, v ktorej nebolo pre kováčov miesto. Kone nahradili traktory a ozdobné zábradlia sa začali vyrábať zo zváraných trubiek," hovorí Boris Michalík a dodáva, že dnes to tiež nie je lepšie, pretože priemyselná veľkovýroba zasiahla aj do tejto oblasti. Dnešné fabriky dokážu vychŕliť tisícky kovových odliatkov za cenu, ktorej umeleckí kováči nemôžu konkurovať ani zďaleka.
"Našu ručnú prácu nenahradí žiaden automat. Pokusy síce sú, ale my si myslíme, že zákazník dá aj tak vždy prednosť cigare ušúľanej ručne," povedala nám Alica Slovinská, koordinátorka výroby cigár smolníckeho závodu spoločnosti Slovak International Tabak, ktorá so svojimi "ženičkami" ukazovala zvedavým turistom, ako taká cigara vzniká. Húf obkolesujúci ich stánok svedčil o tom, že záujem spoznať technológiu výroby cigár má nejeden návštevník. "Mnoho z okoloidúcich chce naše výrobky ihneď kúpiť a vyfajčiť. Často medzi sebou licitujú, ale my ich musíme sklamať. Vyrobená cigara sa musí ešte aspoň tri týždne sušiť a chytiť tú správnu chuť," povedala nám A. Slovinská.
Na nezáujem sa nemohli sťažovať ani pernikári, ktorí prezentovali rozmanitosť vlastnej tvorby v rôznych kútoch Slovenska. "My sme prišli z Medzeva, kde sa zvyknú najviac piecť malé koláčiky. Na tento spôsob sme prispôsobili aj naše perníky. V Kežmarku sme prvýkrát na pozvanie jednej našej známej. Prekvapila nás atmosféra. Je tu tak perfektne, že o rok prídeme určite znova" povedali nám Darina Žigraiová a Emília Čechová z Medzeva, ktoré dodali, že ich perníky chutia aj prezidentovi Schusterovi. Veľký záujem nebol len o klasické perníky, ale aj o perníkové zdobenie na telo. Podľa informácií od majstrov perníkárov bol najväčší záujem o abstraktné motívy na líca a plecia. Žeby konkurencia pre tetovacie salóny?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
