celkovej koncepcnej neujasnenosti, to bol krok správnym smerom. Okrem iného umoznil aj predpísovanie zálohových platieb za teplo podla skutocnej spotreby kazdého bytu. Tento krok ocenil urcite kazdý, komu zálezí na kultivovanom nakladaní so svojimi zivotnými potrebami. O to nezmyselnejšie pôsobí v tomto kontexte zámer jedného ministerstva, aby technika kontrolujúca dodávky tepla nebola povinná. Podla tejto koncepcie, je pre dodávatela tepla je rozhodujúce iba meranie dodaného tepla na "päte bloku". Je to prostý, odhumanizovaný, technokratický prístup, naviac "šmrcnutý" akýmsi pohodlným liberalizmom. Môze zapricinit zmätok a ani na päte ho neomína fakt, ze v bloku bývajú aj ludia, ktorí teplom šetria a tepelnú pohodu si vytvárajú so znacnými rozdielmi v spotrebe energie. Vraj solidarita prejavená medzi nájomníkmi nám umozní vysporiadat sa s týmto problémom. Áno, istá miera solidarity je nevyhnutná pri spolocnom bývaní. Aj tá však musí byt hodnotitelná a korigovaná tak, aby bola únosná pre kazdého. Uzívanie tepla nemôze byt predmetom prílezitostného podnikania, na zhrabovanie ziskov. Regulatívy sú tu potrebné aj z národohospodárskeho hladiska. Ospravedlnujem sa, ze viac "faktov" som z uponáhlaného spravodajstva na túto tému nezískal. Zo serenády poprestrihávaných informácií nebolo mozné postrehnút ziadnu koncepciu hospodárenia s teplom. Pre Slovensko, ktoré má len nepatrné vlastné energetické zdroje a schodok obchodnej bilancie s Ruskom stále narastá, je takýto prístup problematický a bezperspektívny. V najlepšom prípade neposkytuje moznost na zlepšenie energetickej situácie na Slovensku.
Rudolf Hennel, Humenné
Autor: kl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
