nemá konkurenciu. To, čo títo, s asistenciou biskupov a rôznych ateisticko-boľševických spolkov tu už dva-tri týždne vystrájajú, je neopakovateľnou paródiou na normálne ideologické spory, ako ich poznáme odtiaľ, kde ešte zdravý rozum nezakýval na dobrú noc.
Oba spory (ktoré nerozpútalo KDH, ale Ftáčnik) sú presolené ideológiou, pričom uniká podstata. V kauze jogy sa diškurz ubral smerom, že či je alebo nie je táto metóda "protikresťanská". Na začiatok sa ale treba spýtať čosi iné - prečo DO ŠKÔL práve joga? Prečo nie povinné alebo nepovinné šachy, gorodky prípadne aerobic? A čo tak wrestling? Že jogu obchádza povesť zvlášť zdravej disciplíny, je otázka navýsosť subjektívna; prvý body-builder či karatista, ktorého stretnete na ulici, by vám vec vytmavil. To, čo lezie teraz cez Ftáčnika, je klasická ukážka vykrmovania jednej záujmovej skupiny zo štátnych peňazí. Aj to skupiny veľmi špecifickej, keďže Slov. asociácia jogy už protestovala, že prečo práve akýsi R.A.S.T., keď rôznych expertov, ktorí majú hlboko do vrecka a ktorých cvičili indickí guruovia, sú pod Tatrami desiatky.
Princíp je prostý: Nedá sa z centrálnej úrovne vnútiť daňovým poplatníkom k financovaniu čosi, na čom neexistuje výrazná celospoločenská zhoda. Jogíni, kulturisti či kolieskoví korčuliari sa môžu do bludu realizovať cez mimoškolskú infraštruktúru, za peniaze tých, ktorí si tréningy zaplatia. To je základ; aj nepovinnú jogu by totiž na školách zacvakali po prvé aj tí, ktorým ju netreba, a po druhé aj tí, ktorí sa jej až desia. A okrem toho; deti sú dnes preťažené, nápor na ne je neporovnateľný s tým, čo si pamätajú napr. iba dnešní dvadsiatnici. Nielen joga, všetko, čo nie je klasickým vyučovacím predmetom, sa má vypratať zo škôl do sféry priemyslu voľného času.
Ideológia okolo jogy sa nedala počúvať a verne ukázala, kde je uviaznuté slovenské cirkevné prelátstvo a jeho politický predvoj na strane jednej, a slovenskí prekabátení marxisti na strane opačnej. Sú absolútne nezmyselné "objavy", ako že zavádzanie jogy je "ďalším krokom k likvidácii kresťanstva", resp. že joga popiera Krista, dielo vykúpenia, atď. Pravdou je nielenže opak, teda že joga nehovorí nič ku kresťanstvu rovnako ako k hinduizmu, ale navyše aj to, že práve duchovný, spirituálny rozmer jogy (teda ten, ktorý je aj Ftáčnikovi načisto ukradnutý) DOVIEDOL K PRAKTICKÉMU KRESŤANSTVU množstvo predtým bezbožníkov či dokonca marxistov. Na to existujú živé dôkazy - chodia medzi nami.
Rovnakým nezmyslom teda je, že joga sú iba cvičenia pre zdravie a narovnanie chrbtice. Nuž, chrbticu by mali narovnávať komunisti, ktorí takto sprosto klamú. Telesné a dýchacie cvičenia, tzv. ásany, sú v každej príručke definované ako vstupná brána do celého systému. Ide o hathajogu, to jest začiatočnícke štádium CESTY. Tá pokračuje koncentračnými, meditatívnymi a inak duchovnými technikami v systémoch bhaktijogy, kharmajogy, djnanajogy. Isteže, drvivá väčšina Európanov sa cez hathajogu, práve kvôli západnému mentálnemu založeniu, ani nedostane. Táto možnosť tu však je - aj s koncovkou niekde u Budhu, či, veru áno, Ježiša Krista. Preto sú Ftáčnikove tvrdenia, ako aj rôznych jogových spolkov, verejnou lžou.
Druhá kauza, teda "etika povinne, náboženstvo voliteľne", je ďalším podrazom ministra školstva. Nepriestreľný princíp, nech komunisti hovoria čokoľvek, je ten, že neexistuje akási univerzálna, neutrálna etika, ktorá by bola postavená nad etiky iné, vychádzajúce z teologických systémov, a teda akosi apriori ideologické. To je nezmysel - etika, ktorá nemá ako prvú a konečnú inštanciu Boha, je presne tak antiteistická, ako je náboženská etika antiateistická. Ak teda Ftáčnik hovorí, že rovnocenná voliteľnosť etiky s náboženstvom sa prieči ústave, pretože podľa nej sme štát neideologický, klame už na druhú. Práve priorita "jeho" etiky by takýto stav privodila, keďže by sme sa - protiústavne - stali štátom s vedúcou ideológiou ATEISTICKOU.
Aj tu je však podstata mimo ideológie. Etické minimum či maximum - vychádzajúce z Boha či pustej matérie - majú dať deťom ZODPOVEDNÍ RODIČIA. Je bizarná predstava, že práve učitelia, ktorí sa trasú na každých 15 Sk zvýšenia platu a každý tretí z nich je rozvedený, či farári, z ktorých bola polovica zapletená s Pacem in Terris či ŠtB, sú tým pravým etalónom etiky. Stačí sí všímať "elity", trebárs "autority" ako hlava štátu či trnavský arcibiskup (Sokol), aby sme prišli na to, že etiku - akúkoľvek - má nárok na Slovensku prednášať leda tak sám Boh.
Tak je to - ANI JOGA, ANI ETIKA, ANI NÁBOŽENSTVO do škôl financovaných z verejných zdrojov nepatria. Ani povinne voliteľne, ani nepovinne voliteľne. Ešte tak možno nepovinne nevoliteľne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
