Amazonke, musia jeho nástupcovia na magistráte riešiť otázku obrovských dlhov, pod ktoré sa podpísalo aj jeho rozšafné skrášľovanie mesta. Aktuálny dlh Košíc tvorí 2,25-miliardy korún, pričom mesto vie s vypätím všetkých síl pri súčasných vlastných príjmoch splácať dlhovú službu do výšky 180 miliónov Sk ročne, čo však nestačí ani len na úroky...
Nateraz jedinou možnosťou je podľa riaditeľa košickej pobočky Prvej komunálnej banky (PKB) a zástupcu hlavného veriteľa mesta Imricha Urbančíka masívny predaj majetku mesta a zníženie dlhu do konca roka aspoň o jednu miliardu korún.
"Najlepším riešením by bol predaj Mestských lesov, ktoré sú znaleckým posudkom ohodnotené na 3,5 miliardy, lukratívne sú aj rozvody spoločnosti Tepelné hospodárstvo a taktiež aj budúci podiel mesta v sprivatizovaných Vodárňach a kanalizáciách," myslí si I. Urbančík.
Jeho banka zobrala na seba úlohu prípravy projektu transformácie košického dlhu s tým, že ho preklopí na dlhodobé úvery so splatnosťou na 15 a v niektorých prípadoch aj na viac rokov. Predstava PKB pritom nešpecifikuje druh majetku, ktorého "zbavením sa" Košice do konca roka znížia istinu svojho veľmi vysokého dlhu tak, aby bol vôbec splácateľný.
"Nám to je v podstate jedno, či mesto predá lesy, Biely dom alebo sviatočný oblek pána primátora. Privítali by sme však, aby sa do konca roka predal majetok aspoň za 1 miliardu korún, o ktorú by sa potom dal znížiť ich dlh. To bude jediná nevyhnutná podmienka na to, aby sa Košice zachránili...," povedal nám riaditeľ košickej PKB.
Ten uplynulý piatok rokoval v Ruskove medzi štyrmi očami s ministrom pôdohospodárstva Pavlom Koncošom aj o spomínanom predaji Mestských lesov do vlastníctva štátu. Táto myšlienka má podporu i košického primátora Z. Trebuľu, ministerky financií B. Schmögnerovej ako aj všetkých ministrov za SDĽ a SOP. Proti tejto alternatíve sa zatiaľ otvorene postavila prostredníctvom svojej krajskej organizácie len najsilnejšia vládna strana SDKÚ, čo ministra Koncoša dosť prekvapilo.
"Je veľké nešťastie tejto krajiny, ak sa tu hľadajú politické a nie odborné prístupy. Ak štát investuje do kúpy takého prírodného bohatstva, akým lesy bezpochyby sú, vždy je to dobrá investícia. A ak sa v tomto prípade pomôže aj mestu Košice, tak to bude investíciou dvojnásobne prospešnou. Som za to, aby sa tento predaj zrealizoval, keďže to prinesie obojstranný osoh štátu ako aj Košiciam," myslí P. Koncoš.
Ministerstvo pôdohospodárstva ustanovilo kvôli možnému prevodu Mestských lesov do vlastníctva štátu osobitnú komisiu, kde sú okrem Koncošových podriadených aj ľudia z ministerstva financií, pracovníci Lesoprojektu Zvolen, zástupcovia mesta Košice a PKB. Ako nám potvrdil minister, na tejto transakcii sa už usilovne pracuje. Pracovná skupina bude pritom zasadať aj tento týždeň, pričom najneskôr do konca augusta by mala pripraviť konkrétny návrh pre vládu SR. Aj preto sa P. Koncoš nazdáva, že do konca roka by sa vlastnícky prevod v Mestských lesoch dal pri optimálnej politickej konštelácii teoreticky stihnúť... Nezodpovedanou otázkou zatiaľ zostáva, koľko by štát Košiciam vedel za ich prírodné bohatstvo ponúknuť. Ministerka financií nevylúčila, žeby mohlo ísť o čiastku vo výške okolo 1-miliardy korún, čo je však Koncoša trochu nízka suma.
"Z podkladov, ktoré mám k dispozícii, vyplýva, že účtovná hodnota lesov prevyšuje 2 miliardy korún. Podľa znaleckého posudku z Lesoprojektu Zvolen je ich cena dokonca vyššia než 3 miliardy. Všetko bude záležať od mesta, či sa rozhodne lesy predať vcelku, alebo si ponechá nejakú ich časť. Ak by sa šlo o predaj celej výmery lesov, nazdávam sa, žeby sa tá cena mohla pohybovať okolo ich účtovnej hodnoty, teda zhruba 2,2 miliardy korún," tvrdí P. Koncoš.
Košický primátor Z. Trebuľa by bol rád, aby si mesto ponechalo časť lesov na rekreačné účely pre jeho obyvateľov a niekoľko desiatok hektárov by poslúžilo na ťažbu dreva, z ktorej by profitovala mestská spoločnosť Mestské lesy. Minister pôdohospodárstva necháva v tomto prípade mestu voľné ruky.
"Je možné aj takéto riešenie, potom by však kúpna cena bola o dosť nižšia, než za predaj celých 20 000 hektárov. Z pozície ministerstva poľnohospodárstva ale nebudeme na mesto naliehať, skôr budeme hľadať možnú dohodu. V každom prípade sa výsledná cena určí na základe znaleckého ocenenia, účtovnej hodnoty a určitej vyjednávacej pozície. Ak by mal štát postupovať tak, ako to robí v prípade predaja svojho majetku iným subjektom, zrejme pôjde o predaj minimálne za cenu znaleckého posudku. Nedá sa však vylúčiť ani iná alternatíva," dodáva P. Koncoš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
