kosením 30-hektárovej výmery ozimného jačmeňa v poľnohospodárskom družstve Svinia a v sobotu sa "zahryzli" kombajny do 50-hektárového lánu v poľnohospodárskom družstve Tulčík. Obe družstvá žatvu tejto plodiny už majú za sebou. Pravda, s rozdielnymi výsledkami.
Kým vo Svinej u tejto plodiny zaknihovali výnos 2,7 tony z hektára, v Tulčíku dosiahli úrodu vo výške 4,5 tony z hektára. Zástupca riaditeľa Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Matej Harčár vidí príčinu tohto rozdielu v aplikácii organických hnojív do pôdy. Pokiaľ družstvo vo Svinej má menej rozvinutú živočíšnu výrobu, a teda aj menej organiky, tak poľnohospodári v Tulčíku jej majú k dispozícii oveľa viac. Aj to sa však v budúcej sezóne azda vyrovná, pretože svinianski poľnohospodári pracujú na modernizácii a rozšírení chovu hovädzieho dobytka.
Okrem zberu úrody ozimného jačmeňa sa poľnohospodári prešovského regiónu púšťajú aj do kosenia skorých odrôd ozimnej pšenice a ozimnej repky. Včera sa do kosenia repky pustili aj na poľnohospodárskom družstve v Lemešanoch.
Celkovo v prešovskom regióne sa očakáva oveľa vyššia úroda obilovín, než v minulom roku, ktorý bol poznačený dlhotrvajúcim suchom. "Úroveň voľakedajších úrod pri terajších cenách vstupov do poľnohospodárskej výroby sa nedosiahne. Plánovaný priemerný výnos u obilovín vo výške 3,33 tony z hektára je optimistický variant," dodal riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (ŠPPK) v Prešove Ján Hanudeľ, ktorý pripomenul, že našim poľnohospodárom pomohli aj kompenzácie za minuloročné sucho. Vďaka účelovým dotáciám štátu na založenie novej úrody sa v jeseni - vo väčšom rozsahu ako v minulosti - pripravila pôda, zakúpilo kvalitné osivo, zabezpečilo sa prihnojovanie a chemická ochrana porastov. Napríklad tentokrát sa podarilo zasiať obilovinami 15 030 hektárov, keď v predchádzajúcom roku to bolo len 13 478 hektárov.
No ani štátne dotácie za sucho nepostačili vykryť všetky náklady, pretože medziročný nárast cien niektorých chemických hnojív sa pohybuje na úrovni 20 až 30 percent. Keby aj poľnohospodári takýmto tempom zdražovali svoje produkty, potom by vraj mohlo dojsť až k sociálnym nepokojom. A tak voľakedajšie úrody obilovín cez štyri tony z hektára zatiaľ u poľnohospodárov prešovského regiónu zostávajú v ríši snov.
Systémom nákupu obilia a speňažovania tohtoročnej úrody obilovín sa v piatok zaoberalo aj predstavenstvo ŠPPK v Prešove za účasti zástupcov nákupných a spracovateľských organizácií. U potravinárskej pšenice je už známa minimálna cena, ktorá dosiahla úroveň 4 500 Sk/t. U sladovníckeho jačmeňa Sladovňa Veľký Šariš prišla so slušnou ponukou, kedy za tonu bude platiť 5 300 korún. K takému kroku boli vlastne prinútení nedostatočnou výmerou, na ktorej bol zasiaty sladovnícky jačmeň. Vďaka takémuto vývoju ceny za sladovnícky jačmeň sa viaceré poľnohospodárske podniky v prešovskom regióne zamýšľajú v budúcnosti viac orientovať na túto plodinu.
U kŕmneho obilia však cena ešte nebola stanovená. Určovať ju bude vývoj ceny na južnom a západnom Slovensku. Na východe Slovenska k nej však bude nutné prirátať ešte náklady na dopravu. "Boli úvahy, že jeho cena by u nás mohla oscilovať okolo 3 900 až 4 000 korún. K tejto cene sme dospeli už aj ponaučení zo situácie, keď tak draho musíme kupovať obilie zo zahraničia. Aktuálna cena na svetových trhoch za potravinársku pšenicu je napríklad v Maďarsku 6 120 korún za tonu, v Rumunsku 8 300 korún. V Poľsku 7 640 korún, v Čechách 5 319 a na Slovensku na voľnom trhu 5 998 korún za tonu. I to je veľký prepad, keď minimálna garantovaná cena potravinárskej pšenice bola stanovená na 4 500 korún za tonu. S ňou nie sú naši poľnohospodári príliš spokojní, pretože nie všade zohľadňuje náklady," podotkol J. Hanudeľ.
Z vývoja finančnej situácie poľnohospodárskych podnikov prešovského regiónu vyplýva, že veľká časť tohtoročnej úrody obilovín je už predaná na koreni. U niektorých podnikov je to v rozpätí od 40 do 70 percent a viac. Obilie ešte ani nie je zožaté a už je predané cez zálohové platby a dodávateľské úvery za osivá, chémiu a hnojivá. Takže ani tohoročná žatva veľa hotových peňazí poľnohospodárskym podnikom v prešovskom regióne neprinesie. Pritom, ako už bolo spomínané, veľká časť tohtoročnej úrody bola v jeseni založená za odškodné za sucho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
