ktorá dnes učí mladé kaderníčky. „A platy sme mali také nízke! Zamestnávateľ to zdôvodňoval tým, že dostávame prepitné."
Priznáva, že dnes o prepitnom so žiačkami nehovorí. Pokladá to za individuálnu vec každého. „V minulosti to strašne strážili. Bolo to pokrytecké. Ja tomu nechávam voľný priebeh. Sme školské stredisko a sme v inej situácii. Chodia sem prevažne dôchodkyne a tie zväčša nemávajú peniaze nazvyš."
Majsterka je presvedčená, že v službách sa prepitným vyjadruje symbolická vďačnosť. Podľa nej to patrí k našej kultúre.
Druhá stredná škola má názor opačný. „So žiakmi o tom hovoríme, nemôžeme to opomenúť pri takých profesiách ako čašník a servírka. Prepitné úzko súvisí s otázkami morálky," tvrdí zástupkyňa riaditeľa Združenej hotelovej akadémie v Bratislave Felicita Jankovičová.
„Na hodine určite nezaznie, že čakať prepitné je správne. Žiakov vedieme k tomu, že prepitné nie je samozrejmosť, nemajú to pokladať za pozitívny jav."
Autor: ru
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
