Slovensko prísť o 10 percent záloh na realizáciu projektov v rámci programov Phare a ISPA. Akútnosť tejto hrozby a možné dopady na región pod Tatrami sme sa pokúsili zistiť na odboroch regionálneho rozvoja jednotlivých okresných úradov. Výsledok je pre bežného nedostatočne informovaného smrteľníka viac jako prekvapujúci. "Pomoc v rámci programu ISPA je určená len iniciátorom veľkých investičných akcií. V našom regióne sa žiadna takáto neobjavila. Viem len o aktivitách tohoto druhu na západnom Slovensku," uviedol prednosta Okresného úradu v Poprade Milan Baran. Ako sme sa dozvedeli ďalej, jediným tunajším projektom, navyše regionálneho charakteru, ktorý prešiel v rámci programu Phare sitom slovenského výberu až do Bruselu, je Projekt revitalizácie Spiša, do ktorého sú z Popradského okresu zahrnuté obce Vernár a Liptovská Teplička. "Predpokladám, že po skončení aféry sa ešte sprísnia kritériá na udeľovanie finančných grantov žiadateľom. Zároveň ale verím, že zvýšením nárokov na predkladateľa projektu sa podarí dosiahnuť, že títo konečne začnú spracovávať projekty na požadovanej úrovni," dodal M. Baran. Podobne nízku úspešnosť dosiahli žiadatelia aj v susednom Kežmarskom okrese. "Jediný projekt, ktorý prešiel, je žiadosť o výstavbu kompy cez rieku Dunajec v Červenom Kláštore," povedala nám Gabriela Gmiterová z odboru regionálneho rozvoja Okresného úradu v Kežmarku. Avšak, i keď ho bruselskí experti odobrili, peniaze na Slovensku zatiaľ nie sú. Podľa nej, aktuálna bola tiež žiadosť o finančnú podporu projektu Čistá rieka Poprad a Dunajec. Tu však dostal prednosť konkurenčný projekt deviatich obcí z okresu Stará Ľubovňa. "Navyše, máme tu ešte jeden projekt v rámci programu prihraničnej spolupráce CBC Phare, týkajúci sa preklasifikovania hraničného priechodu Čirč-Leluhov, ktorý je dnes určený len na malý pohraničný styk, na priechod, ktorým môžu prechádzať automobily až do nosnosti 7,5 tony. Hoci sme boli podstatne skromnejší ako poľskí partneri, ten vlani v Bruseli neprešiel," konštatovala zástupkyňa prednostu Okresného úradu v Starej Ľubovni Zita Pleštinská, ktorú na korupčnej afére najväčšmi rozčuľuje, že v dôsledku jej prepuknutia sú postihnuté regióny a nie tí, ktorí ju zapríčinili. "Verím, že európske peniaze k nám napokon prídu a dokonca aj tých 10 percent, ktoré boli dočasne zadržané," dodala. Summa summárum: každý z troch podtatranských okresov má jeden projekt, ktorý získal podporu v Bratislave a dôveru v Bruseli. Žiadne Euro však v rámci programu Phare hranice Slovenskej republiky neprekročili. Strachovať sa o 10 percent záloh je teda v súčasnosti viac ako bezpredmetné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.